DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 5. novembra 2013

TYRELL´S OWL, WASTED STRUGGLE, THE CITADEL, RATS GET FAT, CHEAP TALK - 1.11.2013 Šaľa, Peklo

Po dvoch týždňoch mierime k Peklu v Šali, po dvoch týždňoch opäť v aute nesedím sám (asi sa nejak zlepšili moje presvedčovacie schopnosti abo čo, bo za posledné dva mesiace sa mi zadarilo 4x neísť sám) a cesta ubieha bezproblémovo. Na miesto dorážame chvíľku pred začiatkom prvého výstupu, tak len rýchle pozdravy a letmé úsmevy (večer je dlhý – na všetko príde čas).
Vzápätí produkciu otvára nový sereďsko-galantsko-šaliansky projekt CHEAP TALK. Oproti prvému koncertu je ich set sebavedomejší, songy správne uležali a sadli, všetko šlape ako má, na Jarkove pomery jednoduché basové linky dopĺňajú Radkove melodickejšie riffy, do toho Pipo udáva tempá mierne odlišným spôsobom ako je uňho zvykom a Spike sádza vokály tiež inak ako v domovskej kapele, čo je 
CHEAP TALK
 veľmo pozitívne. Navyše aj zvuk je pekne vyvážený a dobre počuť všetky nástroje aj Spajka. Vynikajúco znejúci kalifornský oldskúlik jak vínečko. Krátky intenzívny a príjemný set chlopi ukončili coverom od Zero Boys a bolo. No mňam!!!

Po krátkej pauze na pódium vyšlo žilinské zoskupenie RATS GET FAT, ktoré už som tiež mal možnosť zhliadnuť naživo viackrát a ani raz som veru neodchádzal nespokojný. Tradíciu dodržali, hoci na úvod nezaznel môj obľúbený úvodný 
RATS GET FAT
song „Starec“, ale otvárak novej nahrávky, no tiež to znelo velice fajnovo. Pomalší nástup s kotlami a miernou vyhrávkou, fajnovinka. Po nej spomenutý Starec a potom už to šlo doradu – valivá masáž mixu modernejšieho hardcoru a metalu s melodickými výjazdmi a rôznymi zmenami temp a intenzity. Do toho emóciami nadupaný Pecov hlas – no nežer to... Opäť jeden dobrý set s dobre vyváženým zvukom. Zakúpenie vinylu bolo samozrejmosťou...





THE CITADEL
Potom prišlo pre mňa ďalšie prekvápko. THE CITADEL s novým playlistom, keď set začali v miernejšom tempe, pričom v strede sa objavili aj 3 nové songy, ktoré sa onedlho objavia na splitku s Tyrell´s Owl. Nové veci zneli dosť zaujímavo, opäť bolo počuť pokrok oproti predošlým veciam, tak sa na nahrávku dosť teším. Postupne, ako sa set blížil k záveru, kapela vyťahovala stále rýchlejšie pecky, aby záver obstarala surovica „Nekričte“ – skvelo postavené a vygradované vystúpenie. Obecenstvo si síce ešte vydupalo prídavok, ale opäť sa nespomaľovalo. Paráda. Chválim aj triezvy zvuk, kde vynikla skvelo basa aj obe gitary, pričom ani Spajkov hlas a Tomiho bicie neboli utopené. Na posledné vystúpenia galanťanov (tie čo som videl) nemôžem povedať nič zlé, robia mi stále väčšiu radosť.

TYRELL´S OWN
Večer sa silno blížil k polnoci a na pódiu sa objavila budapeštianska šestica TYRELL´S OWL a stali sa 2 veci, čo ma mierne sklamali. Prvá tá, na ktorú upozorňoval už Spike pri ich sete, aby ľudia neodchádzali po ich vystúpení, ako býva zvykom, bo na ďalšie kapely nezostáva takmer nikto – žiaľ stalo sa i teraz, že na set hostí z juhu sa pozeralo menej ľudu hudbychtivého. Ďalším zádrheľom bol zvuk, keď gitaráci trochu neodhadli pomer a hučali nehorázne hlasno, že obaja speváci a basák sa mohli snažiť koľko chceli, no boli dosť utopení pod gitarami, čo je škoda, bo z ich predošlého vystúpenia, ako aj nahrávky viem, že hlasy majú kuadobre zaranžované – no škoda. Kapela tiež zahrala novinky z pripravovaného splitu + prihodili aj pár mne známych vecí z dema a koniec – ich set sa mi zdal príliš krátky, napriek mojim výhradám k zvuku. Snáď nabudúce niekde dajú dlhší set...
WASTED STRUGGLE
A na záver na nás vypálili ostrými svetlami obložení budapeštianski mladíci WASTED STRUGGLE a snažili sa nás ohúriť svojím chaoticky znejúcim mixom metalu, math coru a neviem čoho všetkého ešte. Prvý song mi rezal ešte ohromne, no potom som sa v tom stratil. Mali síce len jednu gitaru a basu, no tá bola tak naefektovaná, že s gitarou dosť splývala, čo ma tiež dvakrát neohúrilo. No priznávam, že po pár zmätených songoch ma záverečné dva znovu dostali do pazúrov a dokázal som si ich vychutnať. Možno nabudúce mi sadnú viac, no teraz ma až tak nepresvedčili, ale okolo som videl dosť spokojných tvárí, tak svoju misiu splnili úspešne...

A po všetkých kapelách bola na konci aj misia moja. Príjemne naladení sme sa odobrali k domovu. Dúfam, že čoskoro sa bude konať podobne kvalitná akcia a opäť na ňu príde aspoň toľko ľudí, ako teraz. Veď pre ľudí sa to robí... Tak neseďte na zadkoch ani na hownovinských tancovačkách, ale podporujte scénu na akciách – nedá sa stále hrať štýlom kapely kapelám (čo našťastie nebol tento prípad)... Howgh!!!
-Majto C.-
fotky: Weva a Fedor L.

Žiadne komentáre: