DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok 4. novembra 2013

THE CANYON OBSERVER „Chapter I: The Current of Her Ocean Brings Me to My Knee“ CD 2011 / „Chapter II: These Binds Will Set You Free“ CD 2012 (Kapa Records

Za oknom šedivá chmúrna obloha, na chladnúcu zem dopadajú kvapky dažďa. Stromy stoja s obnaženými korunami mĺkvo vzopnutými k tej šedivej oblohe. Ideálny čas, opäť si raz pustiť oba albumy tejto slovinskej sludge party, hoci sú už trošku staršieho dáta, no svojimi hudobnými kvalitami si pozornosť isto záslužia...
Začnime starším, nech zachováme kontinuitu... Hneď úvodný song „The lingering scent of her divinity“ ma pohlcuje svojím atmosferickým začiatkom, kedy gitary len mierne žblnkocú za doprovodu tribálnych bicích a decentnej basy, aby po dvoch minutách získali na naliehavosti, ktorá vyvrcholí v skreslených riffoch a neľudskom reve vokalistu – nádherne vygradované a vždy to vo mne vyvoláva pocit mrazenia, hoci už to absolvujem x-tý krát. Po drviacich riffoch znovu atmosferické uvoľnenie s precíteným vokálom, ktoré je neustále atakované agresívnymi predelmi. To ďalší song začne bez prípravy hneď skresleným riffom, na ktorý sa okamžite nalepí nepreniknuteľná hluková hradba riffov a bicích a revu, no po odoznetí úvodnej búrky nastúpi krásou preplnená atmosféra s jednoduchým vybrknaným motívom na dva tóny a parádne rozvinutou basovou linkou, ktorá sa z nenápadného doprovodu o pár tónoch postupne vyvinie do nádhernej melodickej vyhrávky. Jasné, že aj energia a burácanie sa opäť vrátia. Celý album je skrátka jeden parádne uvarený sludge gulášik s mnohými ingedienciami, ktorý s každou ďalšou dávkou chutí stále viac. Tretí song „Our universe, written in blood“ sa v pomalom tempe prehupne do záverečnej „My will“, ktorá od začiatku do konca znie mimoriadne naliehavo – jeden dokola sa opakujúci riff doplnený o stupňujúcu sa dynamiku a vygradované revy a škreky a výkriky, jedným slovom pekelne mrazivý zážitok...

A tam, kde skončil prvý album, v podstate začína druhý – skoro až drone začiatok s burácajúcimi gitarami v úvode, ktorý svojou repetetívnosťou a minimalizmom pôsobí až znervózňujúco, no to je to správne uvedenie do vecí nasledujúcich – celý úvodný song je v podstate postavený na divnom pomalom rytme a skoro až paradiselostovskej gitarovej vyhrávke pod skreslenými, nervnými výkrikmi, opäť rozdrásané agresívnejšími výpadmi. Nasledujúca „And the pleasure of pain“ opäť ukolíše atmosférickým nástupom basy, aby sa postupne napojili ostatné nástroje, i keď gitary len rôznymi hlukovými plochami cez spätné väzby v pozadí, no v závere aj riadne údernými riffmi. Tretia „We can descend into the unknown“ sa vôbec nemazne a začne tvrdými riffmi a neľudským revom. On v podstate celý novší album je oveľa tvrdší ako jeho predchodca, no pritom si stále zachováva veľkú dávku atmosféry a, napriek väčšej jednoduchosti, aj silnú dávku muzikality, len je to všetko na prvý dojem prekryté tou agresívnejšou formou. O to kontrastnejšie potom pôsobia post-rockové gitary v strede songu s čistými vokálmi, ktoré nás svojimi jemnými tónmi dovalia až k záverečnému burácaniu a revu.
Záverečná „And drift away“ sa opäť rozbieha pomalým atmosferickým motívom s čistým vokálom, aby sa rozlúčila burácavým doomovým riffom a zverským revom. Celý album skončí sekmi, že po záverečnom ešte chvíľu čakáte, čo sa bude diať.... Skvelé – dúfam, že pokračovanie bude opäť na ďalšom albume....
Oba tituly povinnosťou pre milovníkov sludge-core či atmosferic doom tvorby...
-Majto C.-

Žiadne komentáre: