DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 17. novembra 2013

LAHAR „Až přijde čas“ jednostranné 12“EP 2012 (Doomentia Records)

Viem, že je to už viac ako rok od času, kedy tento materiál uzrel svetlo sveta, no využijem medzeru v miestnom obsahu a doplním sem svoje pocity z neho.
Je jasné, že ako prvé musí každého zaujať hneď obal, ale aj grafické spracovanie celkovo. Parádny motív (opäť z rúk A. Bouzikova – autora posledných skvelých obalov Lahar), ktorý dokonalo sedí k atmosfére nahrávky. Obrázok na druhej strane platne aspoň čiastočne kompenzuje sklamanie z toho, že je materiál krátky.
A obsah? Apokalypsa a temnota. Brutálny námrd od samotného začiatku až do konca. Myslím, že toto je najbrutálnejší matroš, aký Lahar doteraz vydali. Síce ma pri prvom počutí sklamalo, že mu chýbal moment prekvapenia, ako to bolo doteraz při každom novom materiále, no s pribúdajúcim časom som si tohto dojmu prestal všímať. „Umění strachu“ prinieslo väčší ponor do thrashmetalového sveta, s čím prišli košatejšie aranže a dlhšie songy. Na „Až přijde čas“ sa táto cesta len potvrdila. Hneď po krátkom intre nastúpi drviace tempo a nekompromisné rezanie gitár, do toho šialený Banánov vreskot, aby to nebolo málo, bicie sa tradične miestami zvrhnú do grindových klepaníc – „Krev“ strieka všade a zapáli „Oheň“ v duši staromilcov a vynárajú sa spomienky na nekompromisné albumy typu „Extreme aggression“ či „Tapping the vein“. Tento song mi v mysli uviazol asi najviac, bo som sa už viackrát pristihol, že si pobrukujem refrén „...než shořím v ohni, tak bych si přál nestratit svou cestu a nejít po ní sám...“, pričom nie je extra výrazný a hudobne je tu na tom oveľa lepšie napr. posledný „Déšť“, no ten refrén ma skrátka zdrapil za štetiny na ksichte a nepustil. „Mráz“ to sú 3 minúty drvenia v duchu najrýchlejších songov Slayer, vrátane spomalenej strednej pasáže zakončenej krátkym melodickým sóličkom už opäť v svižnom tempe. Spomínaný posledný song má netradičný úvodný motív s pekne sekanými gitarami a rýchlou salvou kopákov, aby sa vzápätí zvrhol na masakrálne drvenie ako na zbytku materiálu, no aj v tomto tempe sa ozve po refrénoch parádna vyhrávka, čo mi vždy vyvolá mrazenie na chrbte – viac takýchto pasáží a album by prekonal aj svojho predchodcu. Možno to príde s tým novým, ktorý som zatiaľ nepočul, no už teraz som naň nažhavený, bo naživo z neho zneli nejaké ukážky a nebolo to teda vôbec žiadne poľavenie intenzity....
-Majto C.-

Žiadne komentáre: