DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 11. novembra 2013

Divoký výkend na divokom východe


1.11. Košice, Coloseum, Xichtoplesk – Abortion, Prugelknabe / Otloukanek (CZ), Gordon Shumway, Sedem Minút Strachu
2.11. Bardejov, Angels pub – Warshock (PL), Burn The Cross (PL), S.A.T.A.N. (PL), Prugelknabe / Otloukanek (CZ), Abortion, Sedem Minút Strachu
Dušičky, halloween, alebo deň všetkých svätých.....my so sedem minút strachu a spoločne s pár ďalšími šialencami sme mali sviatok hluku. Výstrahy z preplnených ciest a ani hrozba sviatočných šoférov nás neodradili aby sme sa vybrali do druhého najväčšieho mesta tohto zaprdeného štátu a „zahrali“ pár minút hluku na akcii nesúcej názov Xichtoplesk. Toto bolo už štvrté pokračovanie tohto celkom zaujímavého festu. Košické Collosseum je u nás asi najzaujímavejšie miesto na hranie a vďaka jeho zákutiam sa dnes hrá na 4 stageoch. Zostava účinkujúcich je poriadne pestrá, od elektroniky cez alternatívu, hard core, grind až po noise. My hráme v priestore nazvaný 777, čo sa nám aj teda najviac hodí hehe. Na miesto prichádzame akurát v čase, keď sa na pódiu zahrievali Gordon Shumway. Vítame sa so známymi a vláčime veci do klubu, a tak mi celý ich set unikol. Po nich malo nasledovať ostravské komando no majú trochu meškanie a tak nastupujú grind fosílie Abortion. Lepra dostáva hneď z úvodu pivovú spŕšku od Adrika, ktorému sa za to aj patrične poďakuje :). Pred pódiom sa to pekne zaplnilo, nitrianske trio grinduje o 106 a nálada stúpa. Na svedomí to majú aj vtipné hlášky pomedzi songy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Abortion. Zaznievajú staršie aj novšie veci a nezabudlo sa ani legendárny cover od ešte legendárnejšej kapely. Všetko funguje tak ako má a kapela dre ako dobre zabehnutý motor. Počach ich setu dorazili aj oneskorenci z Čiech. Z plánovaných Sheeva Yoga sa rozdelili na dve ešte brutálnejšie smečky, kde taktovku drží pevne v rukách duo Viky / Skulda. 
OTLOUKÁNEK v Košicoch
 Prugelknabe je power violence nájeb s ničiacou silou cunami. Pol minútové nápeky, rýchle klepačky, chvíľkové spomalenia a neuveriteľná sila. Do toho dva prekrikujúce sa vokáli. Na úvod Skuldovi praská struna, no o chvíľu sa už pokračuje v ničivom terore. Všetko odohraté bez pauzy, set o stopáži nejakých 10minút. Presne takto to mám rád. K rozohratej dvojici sa pripája saxofonista a tým začína peklo v podaní Otloukánek. Viac jazzove, viac uletené a uvoľnené, no aj napriek tomu poriadny rachot. Saxofón prehnaný cez krabičky a rôzne efekty pridáva na originalite a posúva to celé hlukové šialenstvo do úplne inej dimenzie. Netrvá dlho a je po všetkom. To je čas pre Sedem Minút Strachu. Príprava nám ako vždy trvá oveľa dlhšie ako predstavenie. Púšťame mp3, na hlavy si jebneme vrecia z cibule a tlčieme, hučíme, vrieskame a z nástrojov a aparátu sa snažíme vyžmýkať ten najväčší bodrel. Rišo s Radom si to maximálne užívajú, ja idem na doraz a na konci ako vždy lapám po dychu akoby som mal za sebou výstup na everest. Pódium uvoľňujeme poslednému interpretovi v priestoroch 777, krabičkovému hlukáriovi Aidan Zaal. Kým sa pripravuje pozrieme pár songov od Korai Orom, alternatívnej bandy z Maďarska, ktorá tu bola ako hlavná hviezda na hlavnom pódiu a veruže to bolo celkom fajne, rytmické a malo to šmrnc. Neviem ako by som to dal doma ale tu, naživo sa mi to páčilo. Pamätám si ich ešte z pred zrhuba 15-tich rokov z alternatívneho leta na Revišti. Na chvíľu pozrieme späť na Aidana, ktorý operuje za pultom plným všemožných efektov a neviem čoho všetkého, oblečený v bielom plášti a postriekaný červenou tekutinou, akože krvou. Všetko už poriadne hučí, píska, kvíli a škrípe no moc pochopenia sa mu nedostáva a priestor pred ním sa postupne vyprázdňuje. My padáme tiež. Opúšťame colloseum a zaliezame s Adrikom do nejakej knajpy s obrovským výberom pív kde si príde na svoje hlavne fajnšmekri. Tu sa dobrovoľne omamujeme zlatým mokom do skorých ranných hodín. Návrat späť do collossea je ako zo sci-fi príbehu a scénky ktoré zažívame sú až neuveriteľné hehe. Zaspávam až niekedy ráno, už za vidna, pri hlave mi hučí ventilátor a keď sa o pár hodín preberám mám pocit akoby som spal v dvojplošníku. V hlave mám pekelný výpek v papuli tiež a v žalúdku sa všetko prevracia Jeho obsah sa za každú cenu snaží dostať von otvorom, ktorým to vošlo dnu. Rado s Rišom sú už tiež hore a tak sme sa vydali na obhliadku mesta. Na čerstvom vzduchu sa môj stav mierne zlepšuje. Voľba raňajok je tak celkom na mieste, no nájsť niečo otvorené je oveľa väčší problém ako sme čakali. Končíme tak v Auparku, ktorý sme najprv zavrhli. Najedený ázijských špecialít sa vraciame späť naložiť veci. Abortion a Otloukanek / Prugelknabe pokračujú dnes v dobývaní východu smer Bardejov. Máme ešte celkom čas a tak ideme s nimi na pivo do vzdialenej hospody komunistického vzhľadu, no so skvelým Šarišom. Pivo nám skutočne chutilo a s pribúdajúcimi promile kujeme plán, že sa do Bardejova vyberieme s nimi a pripravíme 
 organizátorovi Ferimu prekvapenie. Dopijeme tak ešte pár pív a vyrážame na cestu. Počasie je úplne na chuja, vkuse leje ako v Dánsku a ja ako navigátor zlyhávam na plnej čiare, keďže celú cestu prespím na sedadle smrti. V Bardejove sme okolo siedmej večer. Klub Angels pub nachádzame celkom náhodou aj vďaka jeho polohe hneď na námestí. Je to malá pivničná krčma s klasickým klenbovým stropom a strmými schodami, ktoré boli najväčším problémom pri nosení aparátu. Vítame sa s organizátorom Ferim a s naším návrhom či by sme sa mohli s našou obskúrnou grupou pridať k ďalším piatim účinkujúcim súhlasí s úsmevom na tvári. Ešte raz ti veľká vďaka kamarát za tvoju podporu a prístup!!!!!! Úvod večera patril trojici poľských kapiel a ako prvý to rozbalili pre mňa totálne neznámy Warshock. Drhli to v takom klasickom hard core / crust kolovrátku no podľa bez šťavy. Nejak mi tomu chýbalo viac energie a nášup. Aj keď sa snažili čo to dalo tak im to moc nešlo. Hlavne bubeník vyzeral, že vôbec nemá svoj deň. Po nich nasledovali Burn The Cross a to už znelo o moc lepšie. Bolo to oveľa hutnejšie a plnšie. Temné pomalé pasáže boli striedali crustove mangel partie a toto už znelo o dosť vyhranejšie a bolo cítiť nasadenie a väčšie muzikantské schopnosti. Po zhruba pol hodine prichádza kapielka na ktorú som bol dosť zvedavý. Duo S.A.T.A.N. od ktorých mám doma nejaké nahrávky a tie znejú fakt super boli dnes stredobodom môjho záujmu keďže som mal prvú príležitosť vidieť ich konečne naživo. Pomalé valivé pasáže mali silu a bolo z nich cítiť zlosť, no bolo ich na môj vkus trochu moc. Chýbalo mi viac rýchlych nášupov a znelo tak trochu viac rozťahane čo je úplný opak ich nahrávok. Inak to nebolo vôbec zlé, no mne tam naozaj chýbalo viac klepačiek a rýchlych pasáží. Ku koncu ich setu sa odoberám pripraviť si veci na hranie, keďže po nich ideme urobiť trochu sedemminútového rachotu. Ešte v Košiciach sme sa pri pive dohodli so 
Sedem Minut Strachu & Otloukánek, Bardejov
 saxofonistom z Otloukanek, že dnes zarachotíme aj s ním. Škoda že sa mu počas hrania odpojil kábel a podarilo sa mu pripojiť až niekde pred koncom, ale inak sa hralo celkom fajn, myslím že sme narobili celkom slušný bordel a par ľudí sme aj mierne šokovali. Dohodli sme sa že hneď ako dohráme sadneme do káry a vyrazíme na dlhú cestu domov a tak nám vďaka baleniu vecí uniká set Prugelknabe. Stíhame akurát niekolkominútové besnenie Otloukanek a je to tak ako včera, poriadny zverský grind noise s ich typickým saxofonicko psychoidným doplnkom. Parádna šleha bez zbytočností a odrhovačiek, ako keď dostaneš rýchly výprask a kým sa spamätáš tak je po bitke. Ľudia si vypýtajú niekolkosekundový prídavok po ktorom sa lúčime so všetkými a ďakujeme za šialený víkend. Cesta domov je nudná a nekonečná, občas spím občas som hore, stále sa mrvím a neviem sa dočkať vyhriatej postele. V Pondelok ráno si v práci všetko v hlave premietam a mám pocit ako by sa všetko udialo len v priebehu pár hodín. Východ nás nesklamal a už teraz sa teším na ďalšie jeho dobývanie.

Jan IP

Žiadne komentáre: