DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 26. novembra 2013

THE BORING „Craving For Change“ LP 2012 (kooperácia)

Stalo sa to ešte na prvom Ffud feste, keď som odchádzal plný dojmov z ich vystúpenia a domov aj s ich cd-čkami… Vtedy sa stali mojou obľúbenou bandou z Francúzska a toto je jej druhý album, pri ktorom mi však chvíľku trvalo, kým sa mi dostal pod kožu, no odvtedy ho mám v playliste permanentne minimálne raz týždenne. K parádnemu červenému vinylu ešte navyše dostanete aj lisované cd (tiež pokrok oproti debutu – tam bolo len napálené).
Čím je iný oproti debutu „Lets the captain sink“? Úvodná „Home is where friends are“ začne tam, kde skončil prvý album, čiže rýchly 90-kový hardcore punk s agresívnym vokálom. No hneď od úvodu nasledujúcej „Any painkillers for my shoulders?“ sa všetko zmení, songy sú oveľa melodickejšie a aranže košatejšie, pričom tá košatosť vypláva na povrch až po opakovanom počúvaní, hoci ani predtým neboli ich songy omnoho jednoduchšie, len teraz viac využívajú obe gitary a tie sa striedajú v melodických výjazdoch, či už v sólach abo doprovodných partoch. Príjemne ma prekvapili niektoré riffy, ktoré som predtým počul len u Kritickej Situace („Their reign“, či B-stranu začínajúca „Future is unwritten but I hate the trend it takes“), či vyhrávočky v štýle napr. Ignite (napr. „Pump up the volume“, „The end of history“, ale v podstate takmer v každom songu sú podobné pasáže), ale najmä množstvo pomalších pasáží, kde sú hojne využívané vybrnkávané pasáže. Čo sa mi ešte dosť pozdáva, je zvuk basy – chvíľami príjemne zvoní vo vyhrávkach, no väčšinu času mohutne buráca v pozadí pod gitarami. V trošku väčšej miere využívajú aj vokály gitaráka a basáka, čo skladby ešte viac spestruje. Mojím najobľúbenejším z tohoto albumu je tretí diel songu „Braindead“, ktorý začne práve vybrnkávanou melodickou pasážou, aby sa zmenil v rýchlu hardcorovinu a ku koncu zas na pomalú pasáž s parádnymi zborovými vokálmi a peknou vyhrávkou.
13 porcií, čo musia chutiť. Album vhodný pre všetkých, čo majú radi rýchly, melodický hardcore.
-Majto C.-

Žiadne komentáre: