SIBERIAN MEAT GRINDER 8.10.2013 Topoľčany, BarBar

Tak som sa zas včera vybral na cesty. V Piešťanoch som najskôr s prázdnou nádržou obišiel jednu benzínku, aby som na druhej zistil, že je zatvorená. Vzhľadom k nechuti krútiť sa po piešťanských cestách a križovatkách a pokročilejšiemu času, rozhodol som sa risknúť to cez Havran do Topoľčian. Vozítečko zvládlo kopečky aj rovinečky a doplazilo sa úspešne k cieľu. Po napojení jeho vyprahnutých útrob som sa k cieľu dostal aj ja a po obehnutí známych tvárí a tradičnej minerálke s citrónom som ešte prešmejdil ponuku ruských borcov. Samozrejme som ponúkal aj našu placku (nejaký čas ma to asi ešte bude baviť otravovať – šak ma zažeňte, keď už to bude moc...), aj s čiastočným úspechom... Návšteva bola taká obvyklá na toto miesto – odhadom niečo cez 50 zúčastnených, čo je na pracovný deň slušná účasť – povedal by som...

Potom sa na pódiu zjavilo to, prečo som sa vlastne dostavil. Ruský crossover-thrash-punk-hardcore projekt v sile 6 osôb. Ale čo sa strhlo vzápätí, to som teda ani najmenej nečakal (šiel som úplne naslepo, predtým som počul len jeden song) – príval thrashových riffov a rýchlych bicích, do toho dva urevané sólo-spevy + dva doprovodné od oboch gitarákov, no nehorázne čosi. Predstavte si Roba Dukesa s Zetrom Souzom dokopy, k tomu aj gitarové riffy Exodus a tempo starých Nuclear Assault, či Suicidal Tendencies – to boli prvé dojmy, a o niekoľko momentov neskôr ma kapela utvrdila, že som správne pochopil, kde sú korene jednej z ich inšpirácií – to bolo, keď spustili song „Suicidal maniac“ z druhého albumu práve ST.

 Od začiatku zaujali najmä speváci v koženných maskách na tvárach a, povedal by som, že až hip-hoperskými, pohybovými kreáciami. Songy sypali jeden za druhým, medzi skladbami len poďakovali (pár slovami v slovenčine) a rýchlo uviedli ten nasledujúci – celý set mal skvelý spád. Kapela hrala absolútne bezchybne – gitaráci sádzali šťavnaté riffy jak z thrashového šlabikára, občas prihodili nejakú tú vybrnkávanú pasáž, či vyhrávočku, abo parádne melodické sóličko (tie boli vážne extra vydarené), bubeník to celé hnal dopredu nekomplikovanými rytmami v rýchlych a rýchlehších tempách. 

 A k tomu spodky držiaca basa a tie 4 spevy, kde sa miešal rap, thrashový štekot, hardcorové zborové výkriky a občas náznak melodiky. No naposranie skvelo to celé znelo. S každým ďalším songom sa rozpútaval besnejší pohyb pod pódiom a na pódiu sa objavovala stále väčšia spokojnosť v tvárach moskovčanov. Vyzdvihli a ocenili to, čo som si na akciách v Barbare doteraz ani neuvedomil. Že sa tam dokopy bavia skinheadi (samo, že tradiční - dutohlavi tam nemajú miesto), punkeri, metalisti aj hardcoráci a bez nejakých predsudkov a problémov. Absolútne intenzívne a dokonalé vystúpenie. Po odohratí dvoch vykričaných prídavkov bol po hodinke a čosi koniec. Popravde, zniesol by som ešte aj ďalšie nálože, ale aj tak to bolo niečo nehorázne skvelé.

Kapela sa hneď po odložení nástrojov rozplynula medzi publikom dychtivým po rozhovoroch, nahrávkach a ošatení a so slovanskou srdečnosťou sa tomu venovali všetci členovia kapely niekoľko ďalších chvíľ.

Cestou domov som počúval ani neviem čo, ale dnes celý deň len muziku Siberian Meat Grinder – to sa stalo mojou novou obľúbenou nahrávkou, ktorú budú onedlho nenávidieť všetci moji prípadní spolucestujúci v aute... Viac takýchto skvelých kapiel by sa mohlo zastaviť v našej malej a viac ľudí by sa na ne mohlo chodiť pozerať a podporiť ich. Vďaka všetkým, čo to robia a vďaka všetkým, čo chodia a čo boli včera... Vidíme sa nabudúce...

-Majto C.-

fotky: Filip Čerňan