DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota, 5. októbra 2013

CRIPPLED FOX „Throw Up A „V“ That Stands For Venice“ 12“LP 2012 (kooperácia)

Toto je môj prvý kontakt s nahrávkou tejto maďarskej thrash-corovej jednotky (doteraz som mal tú česť len 2x naživo, pričom ma dostal až druhý koncert) a do rozboru sa púšťam ako absolútny laik, hoci v mojom okolí poznám minimálne troch naslovovzatých kripledfoxológov, ktorý by to možno urobili fundovanejšie... A čo? Nejak to zvládnem, veď na muzike, ktorú mi tvorba tejto partičky pripomína, som vyrastal.
Od prvého momentu úvodnej „V stands for Venice“ ma pohladí thrashmetalový riff, jak za oných čias, keď som svet brázdil v onášivkovanej riflovici a tváril sa drsno jak šmirgeľ. To isté nasleduje aj v ďalších songoch, kde sa striedajú ostré thrashové nálože (Crossover is thrashcore) s mierne chytľavými corovými srandičkami (Whatta fuck?, Venice boardwalk ). Zvukovo je album ošetrený viac jako skvelo – gitara primerane ostrá, basa mierne naefektovaná, uškriekaný vokál trhá bubienky, samozrejme sú využité aj zborové popevky a bicie riadne hrmocú, čiže skvelo vyvážený a tomuto žánru náležite prispôsobený zvuk jak lusk. Album je v rámci možnosti dostatočne pestrý. V každej skladbe počujem iný vplyv - napr. „Bow to da system“ je čistý Slayer song z obdobia Reign in blood a z „Thrash yourself“ na hony páchne vplyv Exodus z albumu Fabulous disaster, ale počuteľné sú aj vplyvy rýchlovíc ako D.R.I. (všetky songy do minuty mi pripomínajú dávny debut amíkov), Cryptic Slaughter (Fast is the only way) či S.O.D. (Doom of da fox, Skating a pool in Venice) a jasný odkaz na Anthrax je v poslednom štúdiovom songu „Mosh with da living dead“, kde sa v závere objaví celý ústredný motív úvodného songu „Be all, end all“ z pradávneho albumu „State of euphoria“ vrátane zborového spevu (lepšiu poctu koreňom si neviem predstaviť) – pričom stále majú svoj vlastný xicht, tie prirovnania sú len pomôckou, aké lahôdky to asi pripomína. Do plného počtu ešte dopĺňajú playlist 3 bonusy, pričom živáky sú z bratislavského vystúpenia CF. Zo súčasnej scény sa dajú CF prirovnať snáď len k holandským thrashcorovým šialencom The Shining, s ktorými by im v blízkej dobe malo vyjsť splitko.
Skvelý albumík – svižný (22 songov za necelých 19 minút), ktorý pohladí srdcový sval staromilca a napumpuje adrenalínom skate-omladinu.
-Majto C.-
 

Žiadne komentáre: