DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 20. októbra 2013

ENTRAILS MASSACRE / PROLETAR „Global Murder Messiah / untitled“ 7“EP 2013 (Power It Up Records)

Posledné splitko nemeckej grindcorovej (dá sa už povedať) legendy Entrails Massacre prináša materiál z rovnakého nahrávania ako vecičky na splitku s kanadskými drvičmi Mesrine. Čiže, kto vlastní toto vydanie už isto tuší, že zvukovo je to dosť kvalitná záležitosť a nezaostáva ani hudobne. Gitara riadne nabrúsená, seká divoké riffy, do toho zlovestne vrní mierne nabustrovaná basa a hrmia rýchle jednoduché bicie. Klepačky sa striedajú s pomalšími pasážami a vokálne sa melú dokopy hrubé revy s hysterickým jakotom a hrdelným krikom – tiež pekne pestrá vec. Parádny, nadupaný old school grindcore jak sviňa. Okrem troch vlastných svižných sypaníc germáni zaradili opäť cover zo švédska (podobne ako na splite s Mesrine, kde to boli Regurgitate) – tentoraz voľba padla na Nasum a song z debutu „Inhale/Exhale“. Trošku jednoduchšia vec, ako ich vlastné, ale znie fajn. Skrátka, opäť raz spokojnosť. Túto kapelu som vôbec nesledoval, ale myslím, že by som to mal napraviť, bo posledné 2 splity sú jednoznačne tým lepším, na čo sa dá naraziť v grindcore.
Druhú stranu obsadila pre mňa absolútne neznáma parta z Indonézie Proletar a toto je môj prvý kontakt s ich tvorbou. Kedysi som mal z tých končín zopár demáčov a už vtedy mi v pamäti utkveli sľubné mená ako Slowdeath, Trauma, Extreme Decay či Panic Disorder. Opäť ide o oldschoolovejší grindcore, no viac nasekaný pomalšími pasážami, čo však znie dosť zaujímavo. Nie je to len jednotvárna sypanica, ale je to napchaté aj zaujímavými vyhrávkami, čo je počuteľné už od úvodnej „Resistance“. Hoci hneď na druhé miesto zaradený cover od spomenutých krajanov Extreme Decay je práve tá priamočiara Agathoclesovská rúbanica, no s vlastnými skladbami sa chlapi trochu viac vyhrali. Tretia „Agony“ začína pomalšie, aby sa po rifovaní vysypali rýchle slohy a vybavené. Hardcorovou basou začatá posledná „Fuck dog“ sa po chvíli tiež zvrhne do klepaníc prestriedaných so strednými tempami. Zvukovo je to trošku hrubozrnnejšie ako nemecká strana, no k tomuto žánru to stále dosatočne sedí. Isto sa poobzerám aj po nejakých ďalších nahrávkach tohto spolku...
Čiže, ďalšia parádna grindová sedmička v mojej zbierke, ktorá tam neskončí len do počtu.
-Majto C.-

Žiadne komentáre: