DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota 16. decembra 2017

TOMORROW´S HELL „History of the tricked ones...“ 7“EP 2016 (City Garage Syndicate/Miruus Levyt)


Ako je u mňa v poslednom čase zvykom, kým napíšem recenziu na čosi, čo mi neskutočne reže, kapela buď vydá medzitým čosi nové (v lepšom prípade), alebo sa medzičasom rozpadne (v tom horšom). Presne to sa mi stalo aj pri tejto krutej crust-brúske. Ukončenie činnosti ma v ich prípade mrzí. Už od prvého kontaktu s debutovým sedempalcom, ktorý som od kapely kúpil na dávnej trenčianskej akcii, som podľahol čaru ich severského zaklínania. To trvá až do dnešných dní pri každom ďalšom kontakte s ich tvorbou. Podobne je to aj pri tejto „rozlúčkovej“ nahrávke.
Ashes of Babylon“ začne parádny sekaný riff v strednom valivom tempe, aby ho po čase vystriedalo priamočiare severské besnenie prizdobené skvelou gitarovou vyhrávkou. Momentálne mráz vládne viac v izbe ako vonku. A ďalšou parádnou vyhrávkou song opäť v strednom tempe aj končí. „Spasm of extinction“ je náklep od prvej sekundy. Bicie poháňajú vpred zúrivo vrčiace gitary a duniacu basu, nad ktorými znie záhrobný hlas chŕliaci zúrivé slová zmaru. Ani tu nechýba spomalenie, v ktorom znejú gitary až Entombedovsky chrchľavo, ani krátka, ťahavá vyhrávka pred koncom songu. Titulný song začne v podobnom duchu hneď pekne zostra a vymláti z človeka dušu. Nehorázny náklep. Ten pokračuje aj v poslednom songu „... from nowhere“, ktorý navyše zdobí opäť ťahavá vyhrávka v duchu raných Edge Of Sanity v spomalenej časti, ktorá je okamžite rozmetaná ďalším náporom temného hnevu. Crust, hardcore, metal, temnota a chlad, smrť a záhuba. Toto je materiál ako sa patrí. Navyše s nadupaným, výrazným zvukom (Davos, Vyškov). Zážitok z počúvania tohto parádneho materiálu je o to silnejší. Ak sa už TH nedajú nikdy dokopy, jedno je isté – týmto materiálom sa rozlúčili na vrchole. Každému môžem len doporučiť.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: