DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 17. decembra 2017

DO ŘADY! „Join The Army?!“ LP 2017 (Véva Records)

Vydanie tohto albumu bolo pre mňa milým prekvapením. Som rád, že Papagájovu snahu o oživenie záujmu o staršie punk nahrávky podporujú aj ďalší vydavatelia. Trochu v tieni vydaní PHR sa tak na svete objavila ďalšia doska, ktorá vyšla v porevolučných euforických časoch s množstvom iných, ktorých osudy boli rôzne. Priznám sa, že práve tento album mi vtedy netrafil do vkusu, aj keď songy Do Řady! z prvej Rebélie som mal veľmi rád, bo spolu s vecami Našrot tam patrili k tomu lepšiemu. O to viac mi srcco poskočilo v hrunnom koši, keď som na tento titul narazil. Ani tých 26 rokov od pôvodného vydania mu neubrali nič na kvalitách, práve naopak. Materiál znie sviežo aj v súčasnosti, hoci zvuk už je dnes trochu niekde inde, no práve tým znie originálnejšie a neotrelejšie. Gitara mi výškovejším nazvučením a zrnitým skreslením evokuje Husker Du (ale celkovo aj hudobne by som tam tipol jeden zo zdrojov inšpirácie kapely).
Hneď od úvodnej „Do řady!“ dostaneme porciu osobitého punku s netypickými postupmi a množstvom zborových spevov. V každom songu počuť rôznorodé vplyvy, napr. „Dost nám to vadí“ je trošku v duchu F.P.B., v „Občané“ počuť Dead Kennedys, „Šampus“ spevom trošku pripomína raný Plexis v období albumu „Půlnoční rebel“, „Hlava“ či „Federální vládo“ majú v sebe štipku melanchólie H.N.F., či psychotickosti Šanova 1, či najlepší song (albumu a v inej verzii aj Rebelie) „Nikomu nic“ s nosným post-punkovým gitarovým motívom, ktorý by nezanikol ani napr. u The Cure. A takto by sa dalo hľadať v každom songu niečo porovnateľné či známe, no všetky prímery aj tak pokrivkávajú, bo táto banda má všetky vplyvy vkusne namixované, že z toho lezie vlastná ojedinelá tvár. Či už je to mierny minimalizmus a rozjuchanosť v „Pogobál“, chytlavosť až hitovosť „Všichni“ alebo „Gastarbeiter“, pochodový rytmus „Tak se přidej!“ (tiež známa z Rebelie), novovlnné prvky v „Se slevou“, všetky si žijú svojím životom, no napriek rôznorodosti držia pokope ako jeden farebný obraz plný drobných detailov, ktoré dokopy z neho robia ten skvelý zážitok. Ak k tomu pripočítam aj nadštandardne zvládnuté hudobné výkony, stále je čo počúvať a zostáva len spokojne pokyvovať hlavou nad kumštom, ktorého je táto nahrávka napchatá na prasknutie. Je čas, aby som sa vrhol na neskoršie tituly, ktoré som obchádzal oblúkom, bo som zabudol, čo sa na nich ukrýva.
Ak máš rád starý, kvalitný punk s vlastným ksichtom, neváhaj ani chvíľku. Toto je extra veľká porcia kvalitného žrádla pre teba.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: