DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

utorok 19. decembra 2017

SPACE GRINDER tour na Slovensku

Nášmu japonskému kámošovi Kameiovi sa tu u nás minulý rok tak zapáčilo, že sa rozhodol navštíviť Slovensko zas. Jeho česko/slovenské prázdniny začínali dvojdňovým výletom do Prahy, o ktorom by vám viac mohol prezradiť Rado, Kameiov osobný sprievodca po najlepších Pražských knajpách, ale podľa mňa si už aj tak okrem koncertu Black Witchery nič nepamätá haha. Aby to ale nebolo pre Kameia, iba turistické pobehovanie po pamiatkach, pripravili sme mu aj pár dní v hluku a možnosť predstaviť sa tak zase aj ako Spacegrinder. Na jeden deň sme vybavili nahrávaciu seansu v Badíne a potom dva koncerty v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Ako bonus sa sami od seba ozývajú ukrajinskí noise grinderi Maläd s ponukou, či by si nemohli prísť zahrať, len tak, že nechcú žiadne prachy, prídu na vlastné náklady vlakom a spravia si výlet s poriadnym nášupom. Tak to je sakra prístup!!!!! Jasné, že ich teda berieme do partie s tým, že keď prídu postaráme sa aspoň o spanie a jedlo.



2.11.2017 - nahrávanie Badín
Celý štvrtok sme strávili v SPK štúdiu u Mirčiho Speváka. Je to už pomaly naše domovské štúdio a spolupráca s Mirčim je vždy na najvyššej úrovni. Po prvýkrát nahrávame spoločne aj s Marekom a jeho pílou. Hneď na úvod sa to nezaobíde bez technických patálií ale šikovnosť a zručnosť štúdiového technika nás vyťahuje zo šlamastiky. Od tohto momentu už všetko ide bez chyby. Na niektorých veciach nám hosťuje Kamei na vokáloch a robí si jednu nahrávku aj sám ako Spacegrinder, kde mám tú česť sedieť za bicími. Plán sme splnili na 120% a Badín tak opúšťame s dobrým pocitom. Na druhý deň nás čaká koncert v Banskej Štiavnici.

3.11.2017 - Banská Štiavnica, Spojár – Spacegrinder, Maläd, Jakubysko, Sedem Minút Strachu, Hrobár, Hakes
Času máme habadej, neni sa kam ponáhľať tak sa s Marekom u mňa povaľujeme a relaxujeme pred náročným večerom. Cez deň sa najpopulárnejšou sociálnou sieťou preženie správa o zrušení účasti Hakes, kvôli vážnym osobným problémom. Škoda, bol som na nich zvedavý. Zo Zvolena vyrážame už za tmy v zložení Kamei, Rado, Marek, Monika a ja ako šofér. Rišo ide z Lovčického kraja ako samostatná jednotka. Klub Spojár je priamo na hlavnej ulici a je to budova, ktorá sa v tomto nádhernom banskom mestečku svojou postkomunistickou ohavnou architektúrou nedá prehliadnuť. Keď sme tu boli v auguste na Jašterica festivale, hemžilo sa to tu kopou pankáčov, metlošov a podobnou háveďou. Teraz je tu okrem nás ešte asi päť ľudí. Postupne však prichádzajú ďalší a nakoniec je účasť väčšia ako sme sami čakali. Chvíľku po nás sa v klube objavujú aj ukrajinskí noise grinderi Maläd. 
HROBAR
Z Kyjeva cestovali 24 hodín vlakom až sem, obrovský rešpekt. Po nich sa objavujú aj Jakubyskovci a večierok tak môže začať. Organizátor dnešnej akcie Lukáš dostáva úlohu otvoriť kultúrny program so svojou miestnou sebrankou Hrobár. Už z názvu vám musí byť viac než jasné akým smerom sa uberá ideológia tohto tria. Hudobne ide o surový a neohrabaný metal nasiaknutý starým trashom. Zvuk sa od obrovských stien klubu odráža zo strany na stranu a Bibo ako majster zvuku má čo robiť, aby to tu so svojím aparátom ukočíroval.
SEDEM MINUT STRACHU
Zhruba po polhodinke dostávame priestor na pódiu s naším sedem minútovým cirkusom a proste klasika. Ani neviem ako to celé ubehlo a podľa ohlasov to hádam nebol dáky prúser. Po nás sa chystajú zvolenské chlapčiská Jakubysko. Po rokoch stabilnej zostavy u nich prebehla zmena a Tomáša na base vystriedal Monky. 
JAKUBYSKO
Bol som tak zvedavý ako to mojim ex memberom idiotským pôjde po rokoch zase spolu. Maťo zaujme svoj typický postoj a s výrazom ostrieľaného profesionála mydlí na štyri struny, akoby hral s nimi odjakživa. Myslím že Jago s Filipom lepšiu náhradu nemohli nájsť. Jagov druhý vokál je ďalšou príjemnou zmenou v tomto triu a jeho srdnatý blakot posunul Jakubysko zase o krok ďalej. Za mňa (a verím, že nielen za mňa) maximálna spokojnosť!!!!! Súboj neozvučiteľnej miestnosti versus Vomitor aparát je v prospech majstra zvuku a aj napriek predchádzajúcim obavám Bibo opäť ukázal svoje kvality. Jakubysko svojou polhodinkou fast grind metalu uzavrú predstavenia slovenských „hudobných“ súborov. Je čas na zahraničných hostí. Kamei mi zase dáva neodolateľnú ponuku byť súčasťou jeho live performans. Príprava mu trvá trochu dlho a Bibo začína byť z toho málinko nervózny. Pobehuje, skúša, šteluje a mierna jazyková bariéra tomu vôbec nepomáha. OK!!! Všetko je pripravené, notebook s hlukovým podmazom nastavený, hlavná hviezda večera je ready, deštrukčná šou môže začať. A keď píšem deštrukčná, tak to berte skutočne v pravom slova zmysle, pretože keď Kamei vypustí démona a dostane sa do tranzu, nič a nikto mu nestojí v ceste.
SPACE GRINDER
Spoza bicích nestíham sledovať čo všetko sa dialo vpredu, len ho občas zaregistrujem ako vyskočí na pódium s rozpustenými havraními vlasiskami a hneď zase zmizne dole v dave. Celé toto šialenstvo trvá cca 4-5 minút, ja som však vyčerpaný akoby som hral hodinu. 
MALAD
Záver patrí Maläd. Títo Kyjevčania sú u nás neznámou bandou a väčšina návštevníkov sa s ich menom stretla pravdepodobne po prvýkrát. Duo v zložení Valentino basa/spev a Sirko bicie začína svoj pár minútový set monotónnym zvukom basy, na ktorej sú natiahnuté len dve struny a zúfalými výkrikmi. Celé mi to znie zo začiatku dosť apokalypticky. Ďalej už pokračujú v totálne noisecorovom duchu. Krátke chaotické rúbanice, punk predohrávky, kvílenie basy a lomoz na maximum. Nakoniec pridajú ešte pár sekundoviek iba vokály s bicími a je hotovka. Treba zas robiť tie najnepríjemnejšie veci každého koncertného podujatia a to pobaliť veci a napakovať do motora. Moje auto plníme čo to dá a ja s Monikou sa vraciam do Zvolena, Rišo s ostatnými kumpánmi ostáva spať v Štiavnici.

4.11.2017 – Banská Bystrica, Klub 77 – Spacegrinder, Maläd, S.O.T.E., The Public, Sedem Minút Strachu
V sobotu sa cez deň rozdeľujeme každý do svojho volebného okrsku, splniť si svoju občiansku, v tomto prípade skutočne povinnosť. Využívam čas na prípravu jedla pre hladné krky a Rišovi pripravil program pre zvyšok osádky. Zo Štiavnice boli všetci unesený a ani sa nečudujem. Večer sa všetci stretávame v 77čke s asi hodinovým predstihom. Krátko po nás šťastne dorážajú S.O.T.E. a potupne sa to tu zapĺňa známymi tvárami nielen z blízkeho okolia. Sedem Minút Strachu dnes ako prvý. Rozložíme si a pripravíme pódiovku, no zvukár sa asi vyľakal Mardokovho sláčikového zariadenia a povedal si, že nám to dnes nijako neuľahčí. Mám pocit, že na pódiu to hučí viac ako dole no nechceme to zbytočne naťahovať, ľudia sú už nedočkavý, tak to odklepem a ideme na to. Hráme skladby z novej dosky, v ktorých dostáva viac priestoru Marekove violon-saw-čelo. Všetci spoločne s Radom spievajú refrény, nadšene tlieskajú rukami nad hlavou a kričia ešte, ešte. Náš čas však po pár minútach vypršal a my sa rozlúčime najznámejšou skladbou z našej ďalšej novej dosky a prenechávame priestor pre Maläd. Valentino má zo začiatku problémy s káblami a keď pohýbe bustrom tak mu to vypadáva. Nejak zázrakom sa mu to nakoniec predsa len chytí a môže sa hučať. Toto bol pravý ukrajinský noise core mangel na plné gule. Ten istý apokalyptický úvod ako včera v Štiavnici a po ňom krátke, niekoľko sekundové prasopaly. Trochu punku, trochu tuca tuca, ale hlavne nájeb. Ani nie 10 minút a hotovka. Takto to má vyzerať.
S.O.T.E.
S.O.T.E. z Budapešti sú podľa mňa momentálne najlepšia grind core kapela široko ďaleko a to myslím kurva vážne. Táto štvorica mi zatiaľ zakaždým nakopala riť a inak to nebolo ani tu. Hneď od začiatku je to poriadne intenzívne a energické, že pri tom jednoducho len tak neobstojíš. Starý Warsore, Dahmer alebo Gore Beyond Necropsy v plnom prevedení. Borci sú ostrieľaný harcovníci a vedia si to na pódiu užiť naplno. Marciho dredy lietajú vzduchom, Markovi zakrýva tvár jeho brčkavá hriva pričom reve do mikrofónu ako jeleň, ďalší Mark za bicími bezchybný a presný ako stroj a sústredený Gabi po celý čas v jednom postoji vyťahuje jeden chytľavý rif za druhým. Celý koncert takmer bez pauzi, v maximálnych otáčkach, intenzívne a likvidačne. BOMBAAAA!!!! Už po niekoľký krát môžem úprimne povedať, že som nevidel slabý koncert S.O.T.E.!!!!!! 
THE PUBLIC
The Public z Čadce patria medzi kapely, ku ktorým mám roky obrovský rešpekt. Už nejaký ten piatok to hoblujú vo štvorici a veruže im to stále ide jedna radosť. Horákov mikrofón je celý čas slabo počuť a tak si chudáčisko ide hlasivky vyrevať. Nevzdávajú to však ani na chvíľu a rúbu ako pravý kysucký drevorubači čo to len dá. Ťažké valivé pasáže sa striedajú s rýchlymi a ukričanými a chytľavé refrény ťa vťahujú do celého dejstva aj keď nechceš. The Public zase raz ukázali prečo patria k špičke slovenského undergroundu. 
SPACE GRINDER
Na záver Spacegrinder. Bicie redukujem na minimum a prípravu predlžuje šlamastika s prepojením Kameiovho notebooku z čoho je trochu nervózny. No ako náhle je všetko OK a odklepávam, dostáva sa v momente do tranzu, mizne v dave, hádže sa o zem, zmieta sa v kŕčoch a reve ako zmyslov zbavený. Na chvíľu vyskočí hore, pobácha po čineloch, aby zas zmizol pod pódiom. Po zhruba dvoch minútach hádže mikrofón o zem, vypína notebook čo je bodkou za dnešným večerom. To sme si vlastne všetci mysleli, že by mal byť, no zrazu, z ničoho nič obsadia pódium Hakes a odohrajú svoju minútku slávy. Tak keď už to včera nevyšlo tak aspoň takto na chvíľu dnes. Nasleduje balenie, lúčenie, ďakovanie, fotenie a rozvoz pozostalých po okolí. Ukrajincov beriem spať ku mne, prichádzame však už tak neskoro, že neostáva energia na žúrovanie. Ráno im zisťujeme vlak do Košíc, Valentino kupuje cez net lístky na bus do Užhorodu, pomeníme ešte pri rannej káve nejakú muziku a odvážam oboch na stanicu. Majú pred sebou veru poriadnu štreku. Klobúčisko dole za takýto prístup a mali by byť príkladom všetkým rozmaznaným a nenažratým kapelám. Maläd si mimochodom z tohto vákendu spravili krátke minitour video tak ak chcete, dole kuknite youtube link. Ešte raz veľká vďaka všetkým, čo ste si počas tohto víkendu našli čas a prišli si pozrieť pár psychopatov uväznených v hluku.




Jan IP

Žiadne komentáre: