DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 24. decembra 2017

DOGMA INC. „Blacksun Flowers“ CD 2017 (Slovak Metal Army)

Keď mi Erik kedysi poslal prvú ukážku z pripravovaného nového albumu, bol som prekvapený posunom, aký kapela urobila od prvého albumu „Before and after“ a to nehovorím o tej ceste od demáčových čias. Keď po dlhšom hľadaní vhodného vydavateľa album konečne vyšiel a vypočul som si ho celý, zostal som s otvorenými ústami. Napriek časovému odstupu a výmene polovice zostavy, kapela pokračuje v smere vytýčenom už v závere predošlého cd.
Hneď počiatočná pomalá pasáž v úvodnej inštrumentálke „Fake“ zdrapí za hlavu a núti ňou kývať po celý čas, aj keď sa song mierne rozbesní. Parádna Groove-mašinéria, ktorá pokračuje aj v nasledujúcom songu „Even god denial“ s rovnakou intenzitou a tlakom. Gitary si pekne riffujú a sádzajú skvelé vyhrávky, k tomu parádne nafrázované bicie, ktoré sú s gitarami zosynchronizované neskutočným spôsobom. Zafarbením hlasu speváka to tu trošku ťahá k vplyvom bratov Abbotovcov a ich najznámejšej bandy Pantera, no hudobne tam viac cítim Damageplan (a okrem pár momentov aj hlasovo), čo mi hneď nasledujúci song „The conqueror“ potvrdzuje. Pekne vygradovaná vecička, ktorá sa v stredných tempách plíži a hryzie, aby sa v závere rozbesnila a udupala nás v rýchlom tempe. Hneď nasledujúca „Skinless beast“ mi v strede potvrdila aj ďalší z vplyvov, ktoré tam cítim a tým je „The Blackening“ Flynnových Machine Head. Ten sekaný riff s pískačkou by sa krásne vynímal aj na tomto albume. K tomu šťavnatý drsný spev, ktorý to celé parádne dofarbuje. A to nesmiem zabudnúť na úvodný skoro až bluesový gitarový motív, ktorý to celé náladou ťahá do delty Mississippi, rovnako ako ťahavé záverečné sólo. Nehovoriac o sampli v úvode „Devil speed“, ktoré Erik doprevádza decentným klepaním divného parytmu. Ženský gospel je uťatý besnou klepačkou a vrniacimi gitarami. Grindujúce pasáže s mihotajúcimi sa pravačkami sa menia s decentnými, kde gitary kreslia parádne linky. Tento song asi najviac nadväzuje na predošlý album Dogmanov. Návrat do vôd MH nastane hneď s nasledujúcou atmosfericky sa pokľudne vinúcou „Oxidizer“, kde si gitary pokojne sekajú takty, občas zaburácajú, no celkovo song pôsobí menej komplikovane a priamočarejšie. „Shock till you drop“ má rovný rytmus songu „Fuck you“ Damageplan v slohách a podobne menej komplikovanú štruktúru, kde slohy sú v kontraste s valivejšími refrénmi. „Absolution, no progress“ je opäť pomalšia vecička s ráznymi zmenami pasáží, no stále dostatočne vražedne vyhladzujúca. Predposledná „Collapse“ má hutnosť a húpavosť Fear Factory, niektoré riffy sú priam beštiálne. Song patrí k technickejším. Jemný úvod záverečnej „Dead man walking“ mi opäť evokuje Damageplan, ktorí tiež svoj, žiaľ, jediný album „New found power“ tiež uzavreli pomalšou vecou „Soul bleed“, len tá bola celá pokojnejšia. Mŕtvy muž po jemnom úvode hryzie a buráca ostrými gitarami a hutnými salvami bicích. A v duchu predošlej tvorby si to v pomalšom tempe nekompromisne hrnie ku konečnej, kde zavládne zvuk dvoch čistých gitár, ktoré to celé uzavrú.
Výborný materiál, nápaditý a kompaktný. Veľkými pozitívami tohto albumu sú prepracované kompozície plné skvelej hudby, ale aj vyvážený zvuk, kde nič zbytočne nevyčnieva a všetko hrá ako má. Prínos nováčikov do celkového prejavu kapely je neprepočuteľný. To, čo v minulosti len v náznakoch vystreľovalo z besno víriacej brúsky, teraz naplno buráca a duní. Metal. Ale totálne nadupaný. Počúvam pol roka a stále si ho užívam ako „poprvé“. Myslím, že naša scéna nemá veľa podobných kapiel ako táto. Dúfam, že na ďalší album nebudem čakať toľko rokov...
-Majto C.-


Žiadne komentáre: