DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 12. augusta 2016

THALIDOMIDE / EMPTY HALL OF FAME „Follow your leaders, you small-minded czech racist bastards“ split-12“ 2016 (Papagájův Hlasatel Records)

Vydaniu tohto titulu predchádzali chýry, až jedného dňa skončil jeden kus v mojich rukách. Konečne. Tvorbu pražských Thalidomide sledujem od ich cd-čka, tak som bol zvedavý kam sa od vydania posledného albumu (žlté LP) posunuli vo vývoji. Tvorbu ich kolegov z druhej strany som poznal len z nejakých ukážok na nete. No čo udrie do očí hneď, je obal. Kontroverzný a provokujúci motív, ktorý je aktuálny. Ak k tomu prirátam aj názov, nie je o čom. Presne toto praktikovali v 80s Dead Kennedys, ale aj anglické anarcho-bandy. Dnes je to už vec čisto ojedinelá.
A aby bol môj dojem umocnený, hneď v úvode k prvej skladbe Thalidomide „That will do!“ sa ozve nezameniteľný hlas Jella Biafru. No nie ním narozprávaný úvod je to dôležité, ale skladba samotná. Chytľavý, rýchly vypaľovák, ktorý zalezie pod kožu a drží jak kliešť. Thalidomide posunuli svoju tvorbu zas o kúsok ďalej. Napriek rôznym zmenám song drží pokope a je nevtieravo podmanivý. V nastolenom trende pokračujú aj v ďalších songoch. Či už strednotempovej „Pete´s lament“, rýchlej, melodickej sypačke „The planet“, abo mojej osobnej srdcovečke „Knowledge is a perfect crime (think)“, ktorá je tiež v strednom tempe, no čo sa chytľavosti týka, myslím, že je to asi najmelodickejšia vec v histórii kapely. Navyše s parádnym textom – ostatne, všetky texty sú tradične ostré a trefné, ako sme si už u tejto party mohli zvyknúť. V chytľavosti túto vec neprekoná ani posledná „Tak co ´seš, když nejseš?“, v ktorej kapela pokračuje v tradícii coververzií s českým textom. Tak po Dead Kennedys z minulej nahrávky teraz dostali priestor Descendents. Pre ľudí nehrabúcich sa v histórii môže tento song znieť ako vec Thalidomide, tak skvelo zapadol do celku. Som rád, že tvorba tejto bandy má stúpajúcu kvalitatívnu tendenciu a pozdáva sa mi stále viac.
Na druhej strane sa predstavia Empty Hall Of Fame šesticou songov, kde sa striedajú údernejšie hardcore časti s emotívnejšími pomalými výjazdmi, ktoré sú plné príjemných gitarových melódií. Neviem ku komu by som tvorbu tejto bandy prirovnal (možno štipku Have Heart v sebe nesú, a práve kvôli nim aj trochu k našincom The Citadel), no viem, že sa mi pozdáva s každým vypočutím stále viac. A možno tá ich nezaraditeľnosť je ich najväčšou devízou. Narozdiel od Thalidomide, u tejto party nemôžem jednoznačne určiť, ktorý song je lepší ako iné, bo sa mi tento materiál pozdáva ako celok a nič z neho nevytŕča viac. Plynú jeden za druhým, zrýchľujú, spomaľujú, tvrdosť zjemnia melódie, tie zas potom zvalcuje rýchlosť. Parádne prelínanie emotívnejších a drsnejších častí. Je to na hony vzdialené od jednoduchosti a chytľavosti, pričom to nie je ani zložité ani prekombinované, no človek do tých krás preniká postupne a stále viac prepadá čaru, ktoré táto muzika ukrýva pod povrchom. Asi dodatočne siahnem aj po minulých výtvoroch kapely, bo ich aktuálny robí mojím zmyslom dobre.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: