DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


streda 17. augusta 2016

HANOI „Látoképek“ LP 2015 (kooperácia)

Maďarská scéna bola pre mňa dlho veľkou neznámou – veď okrem vecí ako Trottel či Másfél som dlhé roky nepoznal nič iné. Veci sa zmenili, keď sa na scéne objavila tak ojedinelá vec akou je Ffud fest, ale aj akcie chlapcov z Ice Nine Crew, ktorí sem dotiahli zopár maďarských kapiel. Jednou z nich sú aj mladíci Hanoi, ktorých debut je tu dnes na pretrase. V kartónovom obale zdobenom sieťotlačou sa ukrýva 11 songový materiál, ktorý nakopáva rite.
Zvuk nahrávky je extrémne vydarený, necháva vyniknúť hre jednotlivých nástrojov, pričom je vyvážený a nič netrčí nad zbytkom. Skrátka všetko hrá pre celok. Asi aj preto materiál ide dobre do ucha a nikdy ho po prvom vypočutí nedokážem len tak odložiť. Ak by som mal materiál priblížit po stránke hudobnej, v akých vodách sa asi chlapci pohybujú, bez mihnutia oka je to hardcore-punk s presahmi k emotívnejšiemu a melodickejšiemu prevedeniu, no stále dostatočne nekompromisný a agresívny. Konkrétne v tom počujem vplyv kapiel jako Have Heart a Ruiner (najmä melodické pasáže), no osobne mi to pripomíná aj staršie obdobie českej Balaclavy či našincov The Citadel.
Hneď nástup „Átoksúly“ je úplne strhujúci. Rýchly rozbeh, ktorý sa vyvinie do strednotempej melodickej pasáže, pričom spevák stále škrekoce odušu a skladba nestráca na intenzite. V podobnom duchu sa nesie aj zbytok tvorby, no všade sa nájde dostatok spestrujúcich momentov a pasáží plných melódií (vybrnkávanie v „Január“, parádna emohardcorová gitara v „Keresztre szegezve“, „Lépést tarts!“, v ktorej je aj jediný melodické spev na albume, basové outro v „Szakasztörés“ a množstvo iných), alebo aj celé songy ako pomalý emotívny „Szélcsend“, inštrumentálny „849211“, parádne vystavaný a členitý, záverečný „Szakasztörés“, či druhú stranu otvárajúci „A legmagasabb erdö“, ktorý začne nehoráznym náklepom a pretaví sa do pomalej pasáže, ktorou skončí. Aj napriek nie príliš prehnanej stopáži jednotlivých skladeb, sa chlapci nebáli pohrať s aranžami a tak je tu možné počuť množstvo zmien a zvratov, ktoré robia ich hudbu bohatšou a nápaditejšou, pričom stále nadupanou a energickou. Nemôžem sa toho dopočúvať.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: