DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 16. augusta 2016

FFUD FEST 7, 12.-14. august 2016, Sereď- Kemping


Ďalší ročník najväčšieho D.I.Y. punk sviatku za nami. Že som si ho užil (na rozdiel od toho minuloročného) absolútne najviac ako sa dalo je viac ako isté.
Ceste tam síce ešte predchádzali drobné „stresíky“ spojené u mňa tradične s technickým stavom presúvadla, no nakoniec sme vyrazili len s polhodinovým meškaním a na miesto určenia sme sa presunuli hladko a bez závad. Po tradičných uvítacích rituáloch a optickým prebádaním stavu areálu a lokalizácie stánkov nositeľov pokušení (rozumej distier), som sa už pohodlne mohol dostaviť pod pódium, aby som si vychutnal hudobnú produkciu.

Úlohy otvoriť festival sa zhostila štvorica mladíkov z Martina pod názvom ANUS. A že to urobili viac ako dobre. Natlakovali do nás surový, priamočiary, hardcorom napáchnutý punk, ktorý ma ohromne bavil. Samozrejmosťou bol skvelý zvuk – na to sme si u Libora už zvykli, že zvuk je skvelý hneď od prvej kapely. Potom som čas trávil popíjaním kafíčka od Radikála a prehrabávaním vinylov u týpkov z Čiech, ktorí krom muziky ponúkali aj jedlo (vraj varili aj onehdy na Pallasite, no až tam moja pamäť na tváre nesiaha).
Každopádne som tak zmeškal set BLACK PASSENGER, no ako náplasť som si odniesol zopár kúskov na doplnenie zbierky sedmičiek.
Z podobných dôvodov som potom ešte prepásol set dua ERIKA JE MOJA (pri občasnom sústredení sa na zvuk valiaci sa z pódia to znelo zaujímavo) ako aj maďarských divochov WHO SOWS VIOLENCE REAPS STORM, ktorých som síce už videl dvakrát, no bolo to už dosť dávno, tak som bol zvedavý, ako sa ich zaujímavá tvorba posunula. Čo už...
ONE BURNING MATCH

Set Francúzov ONE BURNING MATCH už som si potom nenechal ujsť. Už pri ich prvom koncerte mi pekne naježilo chlpy na krku z toho, ako ich svižný hardcore skvelo znie. No to, čo predviedli v piatok večer, hravo prekonali a mňa naplnil pocit spokojnosti. Tento žáner skrátka Francúzi vedia zahrať preparádne. A hoci mám rád veľa subžánrov punku, keď spustia frantíci, vždy ma dostanú. Ich podanie tohto žánru v sebe má akúsi chytľavosť.
Ako mi úderka z Francúzska upravila náladu, tak mi radosť z hudby ešte prehĺbila svojím setom ADACTA. To bola paráda – tá výmena energie medzi pódiom a ľuďmi pod ním (a nemyslím tým Gargamelom rozdané lahvinky s chlastom) bola až povznášajúca. Všimol som si, že nielen ja tam s nimi hulákam celé texty songov ako „Z mostov stúpa dym“, „Zuby závisti“, „Vlčia krv“, „Katastrofy“, „Úzkosť“, „Zlosť“ či „Rozlúčka“ zo skvelého minuloročného albumu „Tma“. Tento počin nahlodal slovenskú punk-verejnosť mierou vrchovatou. Vážne parádny set, v ktorom samozrejme zazneli aj nejaké tie staršie veci. A skvelo sa bavili ľudia i kapela.
Skoro domáca ALEA IACTA EST potom nepodľahla panike a udržala kvalitatívnu laťku, nastavenú predošlými bandami, veľmi vysoko. Chlapci predviedli suverénny výkon, kde všetko bolo presne na svojom mieste a šlapalo to jak parádne zoštelovaná grindová mašina. K tomu masakrálny zvuk gitár, no paráda. Zvykol som si u nich na vysoký štandard, no aj tak sa mi znovu postarali o príjemné prekvapenie a skvelý pocit z ich tvorby.
AD ACTA
Potom pódium obsadili slovinskí kolotočári PSIHOZA a v plyšových kostýmoch do nás narvali šialený mix grindu s melodickým punkom, balkánskym folklórom, funky, jazzom, italodiscom a kadečím. Miestami mi to pripomenulo aj dávnych miláčkov Lues De Funes. Pri ich sete veru o prekvapenia nebola núdza, najmä keď ako cover zaznela vec „Nikdy nezober drogu“ dávnej detskej hviezdičky M. Paštékovej. Po tom, čo som počul na albume, ma teda vôbec nesklamali, ba práve naopak. Ich vystúpenie bolo živelné, hravé, nenudiace a plné šialenstva.
RAVING ED z Jihlavy nastúpili na pódium a svojou podobou extrémneho hardcoru sa mi postarali o skvelý zážitok. Celú ich tvorbu hnal vpred bubeník známy z radov Průmyslovej Smrti, no ani zbytok šialencov v ničom za ním nezaostával. Táto kapelka bola pre mňa jedným z veľmi príjemných prekvapení.
V nastolenom trende veľmi príjemných prekvapení potom pokračovala ostravskú úderka KULMA s dámou za mikrofónom, v ktorej radách bolo aj rytmické duo Sheeva Yogy Viki a Skulda (ten s gitarou v rukách). Predviedli parádny mix crustu a rýchleho hardcoru, čo potešil každého fandu milujúceho zbesilé záležitosti. Veľmi dobrý záver piatkovej produkcie. Po ich nekompromisne rýchlom sete s prídavkami sme sa pomaly odobrali do pelechov (ja tradične v polohe skrčenca v aute) a plný dojmov som sa pokúsil zaspať.

V sobotu sme s partičkou dodržali ďalšie zažité rituály a po skompletovaní našej skupinky strávili čas v meste na obede. Zmeškali sme síce Chilli-contest, no na hudobnú produkciu už sme boli prítomní (na rozdiel od minulých rokov).
Tú sobotnú otvorili mladíci SHALLOV s ich emotívnym hardcorom, ktorý mi tak lahodil už na nahrávke „No place for two“. Znelo to síce fajnovo, no ich produkcii, skôr ako veľké pódium cez obed, pristane malý klub večer. Inak nemám výhrad, bo po hudobnej stránke to bolo parádne.
Trenčiansko-žilinský projekt MENTAL TENSION som doteraz nepočul – nechával som si to na živý prejav. Medzi ľuďmi pobehoval a reval alkoholom zvalcovaný Holup s mikrofónom, ktorého z pódia podporovali Miňo (gitara Boiling Point) a Zelo na base, spolu s Kajom (bicie Downstream), ktorý bol akýsi nesvoj a sem-tam mierne zaplával. Možno pivečko navyše by vrátilo istotu. Inak do nás hustili rýchly old schol hardcore v najsurovšej podobe. Komu lahodia prvé nahrávky D.R.I., Agnostic Front či Minor Threat, ten isto nebol sklamaný. Prvotné dojmy mierne zmätené, no prevažovali skôr pozitívne.
UNATTENDED FUNERAL
Po nich na pódium vyšiel zbytok B.P. v projekte UNATTENDED FUNERAL a nadelili nám svoj osobitý mix sludge bahna s fastcore a powerviolence sekačkami. Parádny, mohutný a ostrý zvuk Danovej gitary skvele dopĺňal Fokulár za bicími, k tomu permanentne v pohybe a vo vzduchu vrieskajúci Jakub... Opäť raz ma ich produkcia bavila.
Žilinčanov na pódiu vystriedali ostraváci SMÍCH HYEN (tentokrát sedel Skulda za bicími) a v päťčlennom zložení (z toho dve slečny) do nás začali tlakovať mix crustu a drsného, mierne metalického hardcoru. Možno to bolo spôsobené prítomnosťou slečny za mikrofónom, možno niečím iným, no mne to silno pripomínalo Gattacu, akurát to bolo priamočiarejšie. Gattaca mi príde viac emotívnejšia a členitejšia. A vzhľadom k tomu, že spomenutú bandu mám rád, pozdával sa mi aj set ostravákov (-čiek).
Set Hyen uplynul ako voda vo Váhu a na pódiu stáli ďalší (mnohými očakávaní) predstavitelia z našej metropoly - LUTRA. Nevidel som ich naživo už nejaký ten čas, tak som sa tešil, ako ma svojím crustovitým hardcorom vymažú. I stalo sa. Prvých niekoľko songov z pódia striekali mohutné riffovačky, ozdobené jemnými melodickými vyhrávkami a tromi spevmi za burácania Harleyho bubnovania. No len dokým Anton neurval E-čko na base. No chopil sa mikrofónu a vyčíňal na pódiu, kým gitaráci skúšali vyplniť prázdne miesta po jeho nástroji ako sa len dalo (aspoň v songoch, čo som poznal hrali mierne iné linky). Songy síce zneli aj naďalej dobre, no stratili mohutnosť. Škoda, bo do toho momentu to bol pre mňa jeden z vrcholných setov tohto ročníka.
Sety dvoch chorvátskych bánd EKE BUBA a THE CELETOIDS som potom strávil kadečím, len nie počúvaním ich produkcie, no prví z nich hrali tuším nejaký jednoduchý punk´n´roll. Toľko som pobadal popri debatách pri distrách.
Pod pódium ma opäť prilákali až tóny „fínov z nemecka“ MIDNIGHT CRISIS, ktorých som pár rokov dozadu zažil v Boogičku a patrili k tomu lepšiemu, čo som tam videl. Ich zemitý, priamočiary finopal fungoval rovnako dobre aj tu. Chlapi valili jednu rýchlu šupu za druhou, nenechali sa odradiť ani otravným opitým kamošom, ktorý po nich hádzal, čo chytil. Ani neviem ako a ich nabušený set skončil. Punks not dead, kua. Riadny výplach.
RATS GET FAT
S večerným šerom sa na pódium priplietli Žilinčania RATS GET FAT, ktorí už tu odohrali nejeden skvelý koncert. A s ničím sa extra nesrali ani teraz narvali do nás staršie veci spolu s novinkami z aktuálnej nahrávky „Hnev“, ktorú im Pipo aj pokrstil. Set uzavrel Lajkym odspievaný cover z produkcie Dášových Kľemones. Zas som si po čase rád pozrel naživo týchto sympaťákov. Ich metalom líznutý modernejší hardcore je lahôdková záležitosť.
Talianov THE MILD som nevidel – ani neviem prečo. Zato austrálski blázni CLOWNS ma k pódiu nalákali veľmi rýchlo. Ich crossover mal všetko, čo ma baví – štipka thrash-gitár, biohazarďácke húpačky, grindové klepanice, rôzne melodické a elektronické vsuvky (hlavne tými mi dosť pripomínali metalových krajanov Alchemist), množstvo dravých hardcorových častí, k tomu skvelá a živelná show, najmä zo strany speváka, ktorý vyčíňal jak zver, pritom stále podával suverénne hlasové výkony... Skvelé vystúpenie, ktoré si vychutnali všetci prítomní.
CONTWIG
Úvod setu Francúzov CONTWIG som zmeškal, bo som robil taxi-službu. Keď som sa vrátil, na pódiu už prebiehalo cvičenie v plnom prúde – celá kapela mávala rukami-nohami na všetky strany, skákali, pobehovali, knísali sa, pričom stále vyludzovali z nástrojov muziku. A hoci ich hardcore znel pomäteno ako pomäteno pôsobil aj ich živelný pohyb, konečný dojem vo mne bol viac ako dobrý. Ja to skrátka tým chlapom žerem a nebol som sám...
Posledný set tohto ročníka pre mňa odohrali jihlaváci PRŮMYSLOVÁ SMRT. Aj ich produkcia na Jihlava attacku mi pekne pohladila zmysly, tak som sa na nich tešil. Nesklamali. Ich násilný, extrémny hardcore mi reže stále viac. Parádne po všetkých stránkach. Až ma mrzí, že my tu nemáme bandy podobného razenia.

Keď skončili jihlavskí produkciu, nastal čas odchodu. Oželel som sety Ukrajincov ZRADA i Balkáncov KOROMAČ. Snáď budem mať možnosť niekedy si ich ešte pozrieť. A že návrat domov prebehol ukážkovo netreba asi dodávať.
Plný dojmov a vďaky za tento skvelý víkend som v nedeľu rozjímal a relaxoval. Tento ročník bol po všetkých stránkach vynikajúci. Skvelý výber kapiel (naozaj sa dá hrať aj bez nejakých „hviezd“), parádny zvuk, bohatý výber z ponuky výborného jedla, množstvo distier a hlavne: nádherná, priateľská atmosféra, ktorú toto všetko dokopy spolu s návštevníkmi vytvorilo. Organizačnému tímu, kapelám, kuchárom, distrárom, ekológom i ľuďom jedno veľké: Ďakujem!
Vidíme sa o necelý rok...

-Majto C.-
Fotky: Déé X Géé


Žiadne komentáre: