DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 14. augusta 2016

DAVOVÁ PSYCHÓZA „Kríza vedomia“ LP 2012 (Papagájův Hlasatel Records)

Slnečnicový album Davovky. Pre mnohých najkultovejší album DP, no pre mňa napriek svojím kvalitám vždy trochu v tieni „Svet žaluje“. Úplne na chuť som mu prišiel práve až po rokoch, v čase keď vyšlo toto reedičné dielko. Vydavateľ z neho urobil vymazlenú pochúťku pre oko, hoci by som viac ocenil pôvodný cover, ale to je len nepodstatný detail. Inak je to graficky skutočne parádička (aj digipacková verzia cd).
Hudba bola tým hlavným, čo ma na tom albume priťahovalo, veď po hardcorovom besnení na predošlej nahrávke som netušil, kam sa páni po drobnej personálnej úprave (na basu prišiel Rasťo) vyberú. Spomalili, zjemnili (našťastie len hudobne – texty pokračujú v nekompromisnej kritike dobových reálií, čo dodáva úplne iný rozmer aj melodickejším záležitostiam), no ich tvorba si zachovala svoju vysokú úroveň, dokonca by som povedal, že ju vtedy posunuli do ďalšej fázy, bo sa im vcelku dobre podarilo skombinovať melodiku a ľahkosť „Antropofóbie“ s tvrdosťou „Svet žaluje“, pričom ale nevykrádajú svoju minulosť. Skôr zo seba vymačkali maximum z tvorby minulej a vznikol veľmi silný album, ktorý oslovuje aj s odstupom rokov, možno aj väčšie masy jak minulé tituly. Mnohé songy zdomácneli a zľudoveli. To moje „spomalili, zjemnili“ berte s rezervou. Ja som vtedy čakal väčšie peklo jak bolo na veľrybej nahrávke, tak sa mi tieto songy zdali miernejšie. Mojimi obľúbenými položkami sa stali najmä rýchlejšie veci („Horiaca Európa“, ktorá doslova vyhladzuje ako intenzívne nastúpi po inštrumentálnom intre, „Urob zo mňa sviňu“ s textom stále aktuálnym, „Ilúzia alebo realita“, „Búrka“, Ohnivý kôň), ale aj aranžérsky prešpekulovanejšie kusy („Žiť neznamená trpieť“ so skoro až reggae úvodom a parádnymi zmenami v závere, baladická „Boj o život“, parádne vygradovaná „Epitaf pre boha“, a záverečná „Čierna diera“). Ale v podstate, aj pomalšie kusy sa mi neskôr dostali pod kožu a dnes už sú tam rovnako hlboko ako tie svižné. Jediné, čo mi nikdy neprišlo na chuť, boli pre mňa anglicky spievané kusy. Hudobne sú skvelé (najmä „River“ sa mi ohromne pozdáva), no práve textom pre mňa cudzie – predsalen je anglické frázovanie odlišné od typicky Davovkárskeho slovenského. To sú však len dva drobné nedostatky inak skvelej platne, ktorá definovala slovenský punk. Myslím, že jej kvality čas preveril dostatočne.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: