DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 29. augusta 2016

PARTIYA / VICTIMS OF CLASSWAR „Stably Fucking Bad / Victims Of Classwar“ split-LP 2013 (No Bread!, Destroy Sound Records, 83 Records)

Pôvodne som si toto splitko kupoval kvôli nemeckej úderke Victims Of Classwar, no situácia sa zmenila po tom, čo som placku prvýkrát položil na tanier gramca. Samozrejme, že obrázok na obale ma odradil, tak som najskôr dokola točil nemeckú stranu bez toho, aby som vyskúšal aj kolegov, bo mali fajn kresbu. Asi to aj bolo dobre.
Nemci svoju stranu odpália thrashovou gitarou, ktorá ma mierne nepríjemný výškový zvuk a je na môj vkus moc zrnitá a nekonkrétna, tak zbytočne zanikajú niektoré party. Pripomína mi to demáče našich thrash kapiel zo začiatku 90s. Zato basa znie pekne a mohutne, bubloce si pod tým bzučaním. Bicie sa mi zdajú trošku utopené, akurát rytmičák v klepaniciach trošku vystupuje. Hudobne je to niekde na pomedzí starého death a thrash metalu s príchuťou blacku a štipkou crustu. Texty sa hemžia zbraňami a otrokmi a vlkmi. Ako, ich produkcia má čosi do seba, len si dokážem predstaviť, že viac by ma brala s trochu lepším zvukom gitary, bo na tento si musím dlho zvykať, kým ma prestane vyrušovať pri počúvaní. Zato, keď som sa raz konečne odhodlal pustiť aj stranu bielorusov, padla mi sánka od prvého momentu a dodnes je to rovnaké. Mohutná gitarová hradba a dunenie bicích a basy a brutálne hrubý rev a škrekot. Nehorázne dobrý a nápaditý mix crustu, grindu a punku, ktorým nemožno nič pokaziť. Krátke, drsné songy, plné zmien rýchlostí aj intenzity. Úplne parádne spracované veci s množstvom osviežení. Nedokážem ich priradiť ku konkrétnym názvom songov, bo v booklete nie sú nikde zverejnené tracklisty, ale napr. melodický spev v záverečnom songu sa pekne dopĺňa s agresívnym škrekotom v rýchlych slohách. Podobných vylomenín, ktoré robia tento matroš príťažlivejším, je tu viac. Asi aj preto dnes na jedno vypočutie nemeckej strany pripadne 8-10 tej prvej. Bielorusi mi skrátka sadli na prvý pokus. Podobne som to kedysi mal, keď sa ku mne dostala nahrávka vtedy pre mňa neznámej party Hibakusha. Pre milovníkov chytľavých klepaníc je toto povinné. Možno niekomu zalezú pod kožu aj ich parťáci z B-strany. Veď neni každý rozmaznaný jak ja...

-Majto C.-

Žiadne komentáre: