DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 5. januára 2016

RATOS DE PORAO „Século Sinistro“ LP 2014 (Alternative Tentacles Records)

Keď v roku 2013 táto legenda križovala dodávkou Európu a ohlasovala pravdepodobne posledné európske turné vzhľadom k svojmu veku, pravdepodobne nikto nečakal, čo sa udeje. Okrem toho, že nám rozkopali rite svojím nasadením v Oblude, nakoplo to turné aj ich a rozhodli sa nahrať nový album. Som veľmi vďačný za toto rozhodnutie. Ich tvorbu som od konca 90s nejak špeciálne nesledoval, no týmto albumom ma vrátili práve k odkazu albumov ako „Anarkophobia“ či „Brasil“ abo „Just another crime in massacreland“, čo bol pre mňa vrchol ich tvorby. Bol. „Século sinistro“ obsahuje všetky vrcholové momenty spomenutých s nadstavbou súčasného masívneho zvuku a dokonalej zohratosti, veď v tejto zostave už sú spolu dostatočne dlho. Čiže po všetkých stránkach dokonalý zážitok.
Úvodná „Conflito violento“ sa rozbehne v pomalšom tempe s parádnym riffom, no potom príde tradičná RDP sypanica, do ktorej Gordo nasrano štekoce slová, ale nechýbajú ani zvolnenia do pomalších sekaných pasáží, zborové výkriky, či kvílivé sólo gitary. Nasledujúce „Neocanibalismo“ má v strede síce tiež pomalšiu pasáž, no inak je to neľútostná mäsiarina so sólami Moysesa Kolesna z Krisiun (trochu mi to pripomína Slayer – aj tie sóla aj ten podklad). „Grande bosta“ je skôr voľnejší, punkovejší song, kde sa mi okrem iného pozdáva aj sólo, pod ktorým Jao nenahral doprovodné party, ale nechali to len s basou a bicími, čo znelo osviežujúco. V „Sangue & bunda“ sú svižné klepanice prestriedané pomalšími pasážami s peknou gitarou, Titulnú „Século sinistro“ by sme s inými bicími kludne mohli hodiť do šuplíku grindcore, bo okrem klepačiek je tam všetko – jedovatý škrekot, brutálne riffy a ideálna dĺžka. „Jornada para o inferno“ je takmer celá strednotempová thrashovinka, ktorá mi v pasáži, kde ide len spev s bicími a basou silno pripomína M.O.D. na albume „Dictated aggression“, tam Billy použil zopár podobných pasáží. Druhú stranu parádnymi thrash-riffmi nakusne „Prenúncio de treta“, ktorá ukončí pomalou kvílivou časťou s gitarou jak Voivod v období s Ericom Forrestom (čiže ich najtvrdšom). „Stress pós traumático“ je tradičný, sypačkový thrash-core, aký RDP bežne produkujú, aj s beštiálnou gitarou, duniacou basou a Bokovými nekompromisne uháňajúcimi bicími. „Viciado digital“ je tiež z tejto kategórie, len vďaka Gordovmu spevu a Juninhovej prieraznej base znie viac hardcorovejšie. „Boiada pra bandido“ je thrash metal vysokej úrovne s parádnou gitarou a bicími. Srdce radostne len tak poskakuje. Borci zaradilo aj cover „Progeria of power“ od Anti-Cimex, ktorý svojou primitívnou priamočarosťou hovadsky pripomína ich dávnu hitovicu „Crucificados pelo sistema“, ktorú ešte stále hrávajú na koncertoch. „Puta, viagra e corrucao“ je zas thrash silne napáchnutý hardcorom. Záverečná „Pra fazer pobre chorar“ odštartuje pomalšou časťou, no potom nás kapela ešte naposledy skopne rýchlym tempom a neúprosnými hrdelnými kreáciami. To však neznamená, že všetko skončilo. U mňa veru nie. Nič mi nebráni pustiť si ho znovu. Hoci možno pre niekoho tento album bude len ďalším v rade albumov RDP, no mne sa na ňom páči jeho pestrosť, pričom ale stále počuť, že je to jednoliaty celok. Ak by už kapela nikdy žiadny ďalší nevydala, pre mňa by skončili na vrchole, bo „Século sinistro“ je špičkový crossover-album od špičkovej bandy, ktorého sa len tak ľahko neopočúvam.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: