DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 25. decembra 2014

REMEK „LP“ LP 2014 (Stonehenge Records/Music For Liberation)

Okrem kapelky Esazlesa sledujem na českej scéne ešte jednu emotívnejšie zameranú partiu a tou sú Remek. Hoci sú obe kapely žánrovo blízke, znejú absolútne rozdielne. Remek sú hluční a naliehaví ešte aj v kľudných pasážach, kde gitara len jemne žblnkoce. No musím priznať, že toto je ich prvá nahrávka, ktorá ma baví od začiatku do konca. Doteraz som na ich materiáloch mal vždy len pár obľúbených kusov, no tento album treba počuť v kuse, tu sa nedá nič vylúpnuť a postaviť samostatne (aspoň mne nie). Úvodné cinkanie ride činely, do ktorého zapreluduje gitara a ozve sa nejaký sampel, otvorí song „Ne napořád“, kde Marekova gitara ukrajuje parádne riffy, do toho temne vrní basa, Juro klepe svoje prapodivné rytmy a Honza kričí text o strate súdnosti kvôli konzumnému spôsobu života. Zvukovo sa chlapom a slečne podarilo konečne dosiahnuť absolútnej prieraznosti, kde dobre vynikajú gitarové vyhrávky (úplne mi to pripomína francúzske kapelky viac ako kedykoľvek predtým, no skôr tou náladou, čo z muziky ide). Ani ďalší song „Ty nejsilnější zdi“ nepoľavuje v naliehavosti a zároveň dravosti prejavu, no aj tak najzbesilejšou položkou celej kolekcie je až tretia „Prokletí“, kde mi zimomriavky vyvoláva dvojhlasný rev v strede za doprovodu len pár akordov gitary a pár úderov na kotol. Po krátkej medzihre prichádza jeden z vrcholov nahrávky, pomaly sa rozbiehajúca „Poděkuj a pokloň se“, ktorá sa v tomto pomalšom tempe pomaly sunie až k pasáži, kde Honza do duniacich kotlov a burácajúcej basovej linky odrieka text. S nástupom Michalovej gitary sa stupňuje aj intenzita jeho prejavu, až song skončí peknou vyhrávkou. Prvú stranu uzatvárajúca „Zóna“ je len krátkym zúrivým výkrikom pred absolútnym vrcholom albumu, ktorým je pre mňa druhú stranu (hoci nie celú) pokrývajúci song „Na půl cesty ven“, ktorý sa z dlhej, kľudnej, pomalej pasáže postupne zintenzívni a zmohutnie, aby sa v druhej časti do burácajúcej gitary ozval aj Honzov krik, po ktorom príde pekná vyhrávka a song sa, cez v intenzite sa striedajúce pasáže, sunie k záveru, ktorý obstará zvuková koláž rôznych zvukových záznamov zo zpráv a relácií týkajúcich sa rastúceho rasizmu v spoločnosti. Čo sa týka toho, že na B-strane platne je len jeden dlhší song + spomenutý krátky záver, zbytok tvorí kreslený okraj (použitý motív z obalu). Vyzerá to síce pekne, no osobne by som asi radšej tento materiál prijal vo forme 10-palca, no to je len vecou názoru. Po hudobnej stránke je toto pre mňa doteraz najlepší počin Remek. Tak ako som mal doteraz rád ich koncerty, tak si teraz už užívam aj ich nahrávku.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: