DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok 19. decembra 2014

BALACLAVA „Jizvy“ CD 2012 (Cacha Bolik Records)

Vydanie tohto digipacku na jednej strane potešilo, no na druhej zarmútilo, bo urobilo bodku za jednou skvelou kapelou na hardcorovej scéne. Síce som nemal možnosť zažiť ich naživo (v obdoí ich aktívnej činnosti som bol v podstate mimo hudobné dianie a bral som všetko len okrajovo, ak vôbec), no ich nahrávky vlastním a s obľubou ich počúvam. Okrem osobitej muziky vždy ponúkli aj nadštandardné texty a tak je tomu aj na ich poslednej nahrávke. Musím priznať, že spočiatku som mal trošku aj problémy dostať sa jej na kobylku, to som so staršími nahrávkami až také problémy nemával, hoci album „Creativity“ som tiež musel párkrát prehnať sluchovodmi, kým rozoznel tie správne struny vo mne, no „Jizvy“ v tomto mali so mnou viac práce. Alebo lepšie povedané, ja s nimi. Ale keď som si zvykol a zabudol na staršíe tituly, začal som si tieto songy stále viac užívať. V podstate, to čo ma na ňom spočiatku odrádzalo, ma potom začalo najviac nadchýňať. Hardcore v strednom tempe plný emócií. Hneď od perkusií v úvode songu „Jezdci“ začína cesta spletitými kompozíciami, aké u kapely nemajú obdoby. Síce už aj predtým ich muzika nepatrila k tým jednoduchším, no tu dosahuje maximum komplexnosti a pestrosti. Množstvo zmien, vyhrávok, medzihier, kľudných pasáží, divokých výbuchov, všetko v pomalšom a strednom tempe, do toho všetkého variabilný Banánov spev plný vášne. Nenormálne strhujúci zážitok. Druhý „Nejvyšší místo“ pokračuje v podobnom duchu, no čo sa týka emócií a melodiky, zachádza ešte o kus ďalej. Gitary púšťajú parádne vyhrávky, piano v refréne. Zimomriavky mi naskakujú vždy, keď sa v strede do vybrnkávanej pasáže ozve sampel z nejakého staršieho filmu. Spolu s nasledujúcou vyhrávkou a napájajúcim sa spevom song pekne vygraduje a je to nenormálne dobré. Najmelodickejšou položkou je tretia „Konec léta na kraji útesu“, kde od prvého momentu jedna melódia strieda druhú, nakoniec aj spev začne byť melodickejší – k tomu aj zmena pred záverečným refrénom - jednoducho paráda. Kolekciu uzatvára divoký song „Jizvy“, ktorý akoby vypadol z albumu „Creativity“ – divší ako zbytok kolekcie, pritom je stále dosť členitý a plný parádnych melodických vyhrávok, no celkovo mi príde zbesilejší, možno je to spôsobené Banánovým hrubozrnným revom v drsnejších partoch. Každopádne vhodne dotvára celkový obraz materiálu. Všetky štyri posledné songy Balaclavy sú samostatne skvelé, no v tomto celku sú ešte dokonalejšie. Skvelý materiál a je len dobre, že ho chlapi vydali aj 4 roky po jeho nahratí. Výborná vec.
Súčasťou cd je aj multimediálna stopa, kde je koncertný záznam z pradávneho Fluff festu a videorozhovor, kde kapela objasňuje, prečo vlastne ukončila svoje pôsobenie. To len na doplnenie informácií o nosiči...

-Majto C.-


Žiadne komentáre: