DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 22. decembra 2014

JET8, RATS GET FAT, THE WILDERNESS, CHEAP TALK - 20.12.2014 Sereď, Kemping

Po nejakých 8-mych dňoch v posteli v spoločnosti čaju, knihy a muziky, som znovu osedlal moje presúvadlo a po D1-ke smeroval na juh, neskôr trošku východnejšie, aby som skončil v mojom obľúbenom lokálnom priestore. Vzhľadom k tomu, že som si dal načas, tak som akurát stihol pozdraviť všetky prítomné známe tváre a už aj začínala produkcia.

Večer otvárali tradične usporiadatelia. Dnes voľba padla na CHEAP TALK. Na kapele je stále viac počuť, že hrajú relatívne často. Stále väčšia zohratosť a skromné, pritom suverénne vystupovanie robia z ich setu niečo výnimočné. Keď k tomu ešte prirátam perfektný zvuk, kde bolo skvelo počuť aj gitaru, aj parádne Jarkove vyhrávočky na base, pričom netratili bicie ani spev, proste zážitok. Zazneli všetky známe hitovice z ich prvotiny, plus 3 novinky, ktoré ďalej rozvíjajú ich skvelý drsne severský, no zároveň chytľavý štýl, a podobne ako v Žiari, aj tu na záver zaznel cover od kapelky Čistá Ryža. Mám rád tých ľudí a ten starý hardcore-punk, čo mastia mi velice reže.

Po krátkej pauze, ktorú mi spríjemnili debaty s prítomnými kamošmi, ktorých som dlho nevidel, sa z „pódia“ začalo ozývať trnavské nárečjé, tak som bol zvedavý, že čo to teda bude zač. Po spustení produkcie trnavského tria THE WILDERNESS mi sánka padla snáď až k opasku. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Z reprákov na mňa tiekol prúd dravého, intenzívneho punku pomiešaného s chaotickým hardcorom 90s – rýchle pasáže striedali pomalšie, kopec zmien a divokých rytmov, no úplne ma to odrovnalo. Do toho pekne jedom sršiaci vokál, čistá a nespútaná, divoká energia. Ani neviem, k čomu by som to prirovnal, len viem, že toto je muzika, akú chcem počúvať, tak budem nedočkavo čakať, kedy kapela čosi nahrá. (viem že majú nahrávku starej tvorby, no práve tá ma extra moc nezaujala, o to bol tento ich set prekvapivejší.) Pre mňa jednoznačne najväčšie prekvapenie večera.

Ako náhradníci za blavácku partičku Smelser, ktorí kvôli chorobe nemohli docestovať, nastúpili žilinčania RATS GET FAT. Dlho som chlapcov nevidel na pódiu, tak som sa veruže aj dosť tešil a bol som hojne odmenený. Borci do nás nahustili dávku starších songov (pričom došlo aj na môjho obľúbeného „Starca“ z dema, ale aj na moje lahôdky z albumu), k nim prihodili za hrsť noviniek z pripravovanej nahrávky. Zvuk bol hovadsky masívny, tak ich metalom hojne okorenený hardcore pekne masíroval a nútil spokojne sa knísať a trepať hlavou, len mi tak bríle poskakovali na frňáku. Pri chalanoch platí to isté, čo pri Cheap Talk. Je vidieť a počuť, že už majú čo to odohrané a to je potom skvelý zážitok pozerať sa a počúvať, čo predvádzajú. Skvelo mi to padlo.

Ďalšie debatky, ďalšie príjemné chvíle a zrazu predomnou stojí šestica mladých príjemných ľudí z Práglu. JET8 už som síce videl na prvom Ffud feste, no to bolo ešte v časoch, keď som požíval nápoje, kde bol nejaký ten alkehól, tak som si ich veľmi nepamätal, takže som bol zvedavý, ako bude ich produkcia znieť. Už zvukovka čo to naznačila, no keď spustili, to bol teda príval radosti. Parádny, svižný, melodický punkrock spestrený dychovou sekciou, ktorá nebola len do počtu, ale v týchto tempách mládenec s devou púšťali parádne vyhrávočky a sóličká. Gitara bola nekompromisná v drsnejších pasážach (občas sa zaskvelo pekné sóličko), jemne žblnkotala vo voľnejších pasážach a skvelo sekala s čistým zvukom pri rýchlych ska-punk masteniciach. Do toho všetkého nadupané bicie a skvelé basové linky, nad to skvelý sólový spevácky výkon, ako aj štvorhlasné zbory a dvojspevy so slečnou saxofonistkou a obraz je úplný. Anilen netuším, ako dlho kapela hrala, no zdalo sa mi to len ako kratučký okamih, tak som si to parádne užil. Opäť skvelo počuteľné všetky nástroje aj hlasy. Jednoducho nádhera. Celkovo bol zvuk celého večera parádny (Bibo, opäť poklona).

Produkcia skončila, no mne v duši ešte dlho doznievalo to, čo som tam zažil. Štyri sety štyroch diametrálne odlišných kapiel, pričom ten večer ako celok znel úplne úžasne. Mám rád takto rôznorodé akcie a dúfam, že v budúcom roku takých zažijem čo najviac. Príjemne prekvapila aj tradične dosť početná účasť (toto sa mi na sereďských akciách vždy veľmi pozdáva, že tam kapely nemusia hrať desiatim ľuďom, ale nájdu vždy početnú podporu zpredu), ale to je na tomto mieste normálne.
-Majto C.-


fotky: Majto :-P

Žiadne komentáre: