DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok 16. júna 2016

DEZINFEKCE „Interval jistot“ LP 2015 (Papagájův Hlasatel Records/Wahnfried Records)

Druhý album na vinyle (celkovo tretí v poradí) budejovickej záležitosti, ktorú som nedopatrením nejak prehliadal, mi za odmenu pekne nakopal riť.
Hneď po úvodnom kratučkom nástupe gitary do mna udrie svižné tempo bicích a gitara preluduje parádne riffy za doprovodu agresívneho spevu a ešte nasranejších zborov. „Časožrout“ ma zožral jak maškrtu, aj so spomalením a ešte parádnejšími riffmi v závere. „Autoregulační systém“ v strednom tempe, no rovnako intenzívny hardcore-punk s vlastnou tvárou a odkazom. Znovu kopec riffov a zmien. Nechápem, kam chlapi na tie nápady chodia. „Fanatik“ zas rýchlo, nekompromisne a intenzívne. Chlapi do nás tlačia jedovaté slová a nenávisť strieka aj z gitár. Aj spomalený basový výjazd v doprovode kotlov pôsobí absolútne natlakovano. Kapele to hrá neuveriteľným spôsobom. „Pravidla vzpoury“ v rámci striedania temp v tom strednom, no opäť s maximálnym nasadením. Gitara tlačí ostré riffy aj prenikavé vyhrávky s podporou kovovej basy a ostrých, priamočiarych bicích. „Špína, pot a slova“ prefičí v rýchlom tempe do polovice, aby sa ozval basový výjazd a v strednom tempe parádna kvílivá gitara a po jednej slohe v tomto tempe zas mlynček na kosti a slová uháňajúci stále ďalej. Dezinfekce sa veru s ničím nemaznajú. „Agent Smith“ po krátkom basovom úvode rýchlo naberie na otáčkach, aby svišťal v rýchlosti predošlej veci a zrazu sek, spomalenie. Ale kurva spomalenie – bahno a hnus sa rozstrekuje pod tými silovými, pomalými údermi. A zas bič gitary a činelov a sypeme ďalej v rýchlych tempách. Parádne členitá vecička. Na strane druhej „Jméno kůže“ začne výjazdom zvoniacej basy a besným klepotom bicích po krátkom kvílení gitary. Pekne ostrý hardcorík, ktorý je ostrý aj v spomalenej pasáži s krátkym kvílivým sólom v závere. Priestor na nádych nedáva ani „Cukr a bič“, hoci začne v stredne rýchlom tempe, no po pár zasekávačkách sa tiež rozbesní. Až tu som si uvedomil, koľko hnevu je v textoch kapely, no k ich celkovému výrazu si ani neviem predstaviť niečo iné. Ostrá basová linka rozbehne aj „Někdo to ví“. Kurva, takto jednoducho a parádne rozbehnutý song, to je radosť. Žiadne veľké sranie so zbytočnosťami, hneď pekne na vec. A do minúty je koniec. „Sláva vítězům a včas poraženým“ je rýchla, rôznorodá vec s mnohými zaujímavými gitarami. Podobne je na tom aj záverečný song „Ticho a vztek“, ktorý po úvodnom intenzívnom výprasku ponúkne parádnu skoro až doom-pasáž bez spevov v strednom tempe, po ktorej ešte príde jeden výkrik v podobe poslednej slohy a záver. Ale excelentný záver, až mrazí. Toto je kurva nasratá doska kurva nasratej kapely a do uší lezie sama. Celkový obraz o jej priamočarosti môže človek dostať už pri pohľade na jednoduchý cover. Pričom ale kapela ponúka kopec muzikality a dôvodov na zamyslenie nad textami. Nič pre slabé povahy. Toto je čisté zlo a som z neho na sračky...

-Majto C.-


Žiadne komentáre: