DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 12. júna 2016

DAVOVÁ PSYCHÓZA „Svet žaluje“ LP 2015 (Papagájův Hlasatel Records)

Sú nahrávky, ktoré človeka ohúria v istom období, možno ho nejaký čas držia, no po rokoch ho už ani veľmi neoslovujú. A sú aj nahrávky, ktoré človeka zdrapia pod krkom a lomcujú ním počas celého života. A do tejto kategórie radím aj „Svet žaluje“, ktorá mi zásadne zmenila myšlienkové pochody už v dobe, keď sa dostala medzi pospolitý ľud. Keď som domov priniesol kazetu, točil som ju do nemoty, čítal texty a hnev vo mne narastal.
Hneď úvodný titulný song, rozbiehajúci sa hovoreným prológom s vybrnkávanou gitarou, pomalým tlkotom bicích a melodickou basovou linkou v pozadí (po veľrybom intre), ukázal nové prvky v tvorbe kapely, ktoré som vtedy uvítal s nadšením. Kapela pritvrdila aj textovo aj hudobne. Keď sa po prológu ozval thrashový riff gitary, po ktorom hneď vypukol nemilosrdný výprask, abo keď som počul až hardcorové náklepy ako „Teror reklamy“, „Kto je na koho strane“, „Môj hlas“, „Konzument“ (tu je tiež parádna thrash-gitara) z prvej strany, plus „Inkvizícia“, „Butique dog“, „Kto je zodpovedný“, „Bomberhead“, či koncertná „Chcem ísť von“, ktoré sú doplnené aj melodickejšími (hoci stále rýchlymi) vecami typu „Homodebilis“, „Megalománia“, „Masaker“, „Poslúchaj alebo zdochni!“, abo vecami ako „Kult osobnosti“, „Agresia“, „Závislosť - bolesť“, „Skutočná vec“, v ktorých sa objavia aj pomalšie tempá, moje nadšenie nebralo konca. Skrátka, všetkých 18 vecí je dokonalou ukážkou v akej skvelej skladateľskej a hudobnej forme bola Davovka v roku 1992. Janov spev sa posunul do agresívnejších polôh, no nezabudol ani na svoje typické melódie, ktorými miestami zmiernil celkovú agresivitu materiálu, rovnako tak aj Marcelova gitara, ktorá valcuje štavnatými riffmi od výmyslu sveta, no nechýbajú ani pre neho tak typické vyhrávky a objaví sa aj nejaké to sólíčko. K tomu perfektná rytmika, šlapavá, nekompromisná, no pritom dostatočne nápaditá (hlavne basa vyniká v mnohých partoch). Toto je jeden z vrcholných materiálov hardcore-punku, na ktorý prisahajú mnohí dodnes. Smutné je, že témy textov, ktorými otvorili oči mnohým „naivným mojej generácie“ (vrátane mňa), sú ešte aj po toľkých rokoch stále aktuálne. Ľudstvo a konzum sú skrátka nákazou pre túto planétu.
Myslím, že je dnes zbytočné rozpitvávať tento album podrobnejšie, bo už dávno sa stal pojmom, tak len dodám, že som rád, že Papagáj ho znovu dal do obehu vo forme, v ktorej sa zatiaľ neobjavil. Dúfam, že budú nasledovať aj iné tituly 90s, ktoré už sú dávno v pôvodných verziách nedostupné (premrštené ceny nech si všetci zmrdi strčia do...).

-Majto C.-




Žiadne komentáre: