DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


streda, 22. júna 2016

ADACTA „Tma“ LP 2015 (kooperácia)

Vydanie tohto albumu bolo dosť očakávanou udalosťou (u mňa od vypočutia si noviniek na ich predskakovaní Discharge v Trenčíne). Vzhľadom k tomu, že som ho kupoval od kapely na inej akcii v Trenčíne, dostal som sa k nemu neskôr, no myslím, že posluchovo som tie stratené mesiace hravo dohnal.
A album je to parádny po všetkých stránkach. Počnúc perfektnou grafikou gatefoldu, cez namakaný, výrazný zvuk až po muziku samotnú (samozrejme aj s textami). Kapela naplnila názov albumu dokonalo.
Z mostov stúpa dym“ otvára , povedal by som, že až punkovou gitarou a stredným, rezkým tempom, do čoho Gargamel vyrevuje v nižších polohách (čo songom veruže tiež výrazne prospelo, že upustil od tých hysterických vreskotov z minulosti). Ešte mu aj vo vokáloch zdatne sekunduje Martin. S príchodom refrénu song parádne zrýchli a naberá grády. Túto časť úplne zbožňujem. Aj to, ako potom prejde do úvodnej pomalšej pasáže a v tomto tempe aj skončí. V striedaní hlasov a rinčaní gitary sa pomaly rozbieha „Sme neveriaci v osud“, ktorá vzápätí nabehne do vyšších rýchlostí, zaznie aj parádna vyhrávka gitary, no priestor dostáva aj výrazná basová linka. V nastolenom duchu akejsi podmanivosti vďaka vyhrávkam a skvelým spevom sa nesie aj nasledujúca „Zuby závisti“ s trefným textom a „Vlčia krv“, v ktorej refrény aj napriek (možno práve vďaka) jednoduchosti, vyvolávajú až mrazenie na krku. Možno je to aj harmóniou gitár a tempom. Neviem, no je to parádne. Jedným z najvýraznejších momentov albumu je piaty song „Katastrofy“, ktorý okrem toho, že je celý v pomalšom tempe s až doomovou gitarou pod refrénom, je spestrený aj husľami, čo vyvoláva u mňa ďalšie mrazenie. A to najlepšie nastúpi až potom. Posledná sloha, to je čistý masaker. Pre mňa to má náladu starého prapôvodného black metalu. Ako parádne skončila strana prvá, tak exceletne pokračuje po otočení. Decentné škripotanie tlmenej gitary, aj následný rozbeh sú jak od Duchoňovcov, no keď nabehne Kubo s rýchlym prechodom, je to Adacta jak lusk a chytľavá až to bolí. „Úzkosť“ je pre mňa najsilnejší song albumu. Skvelé tempo, skvelé gitary, skvelý refrén (a vlastne všetky pasáže). Po všetkých stránkach parádna vec. „Sám za seba“ je rezká a priamočiara punková vec s melodickými gitarami, kdežto „Zlosť“ je nasraná hardcorovica od prvého hrabnutia do strún. Hovadsky sa mi v tomto songu páčia až blackmetalovo bzučiace vyhrávky v refréne a akési jednoduché, krátke sóličko. Inak je to nekompromisná záležitosť. „Cesty“ nás vrátia k miernejším tempám a melodike, no aj tu je priestor na zrýchlenie a pritvrdenie v refrénoch aj ďalšie krátke, melodické gitarové sólo. Záverečná „Rozlúčka“ sa po úvodnom pochodovom tempe plynulo rozbehne do rezkej punk-dupanice s výraznými gitarami a basou. Dobre znie aj spomalenie v strede, kde Kubo vyklepáva fajn rytmy a sype prechody. Po zrýchlení parádne vyhrávky gitary a po dvoch slohách záver. Z mostou stúpa dym, ja na ňom stojím v objatí úzkosti, oči mi zaliala temnota. A presne taký ja tento album. Temný, zlý, plný nenávisti a beznádeje v každom slove, pritom podmanivý a nádherný vo svojej mrazivej atmosfére. Toto je album na nekonečné počúvanie. Predošlé veci tohto spolku sa mi pozdávali, no ešte radšej som mal ich živé sety. Tme som prepadol možno až nezdravo., no vôbec mi to nevadí.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: