DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 21. augusta 2015

VESTIGES / PANOPTICON split-LP 2013 (Flenser records/Replenish records)

Kapela Vestiges ma dostala svojím vystúpením U Očka, no o tom som písal v recenzii na ich debut matroš „The descent of man“. Na tomto splitku majú dva songy, pričom úvodný „VII“ je len minimalistickým nosným motívom gitary naštartované skoro 6-minútové intro. Na tento motív sa postupne nabaľujú ďalšie vrstvy, až nakoniec po gradácii nastane erupcia v podobe blackovej klepanice v úvode songu druhého. A hoci sa občas skľudní aj do zádoomčivejších častí, ktoré sa mi tak veľmi pozdávali na debute, zdá sa mi ich novšia tvorba viac blackovo uklepaná. Aj keď ťažko posúdiť podľa jedného songu (aj keď 13-minútovému). Inak borci stále mixujú atmosferickejšie pasáže a minimalistické motívy s drsnými časťami a mrazivými vokálmi. Stále skvelá jazda od kapely, čo má čo ponúknuť.
Kapela (resp. jednočlenný projekt) z B-strany je pre mňa väčšou neznámou. Od prvých tónov „A letter“ mi je jasné, že toto tiež nebude len klasický black metal, skôr mi to trochu atmosférou a nevšednými postupmi pripomína debut Arcturus či Ved Buens Ende. Občas sa objaví klasická uklepaná pasáž, no gitary stále vykresľujú melodické linky a spolu s neafektovaným hysterickým škrekotom vyvolávajú riadne mrazenie, ktoré neprestáva ani keď tempo spomalí a do príjemne melodickej basovej linky zatrilkuje post-rocková gitara. Menia sa tempá, intenzita, nálady,melódie - skrátka, hneď od začiatku príjemné prekvápko. Nasledujúca vec „The eulogy“ začne decentnou pasážou, s ktorou by si hanbu neurobili ani melodickejšie spolky a v tomto duchu vydrží v podstate celých 6 minút, hoci sa v polke na chvíľku rozbehne, no aj potom skreslené gitary vytvárajú pekné, jednoduché plochy. V kontraste s príjemnými pasážami je chladný, až znepokojivý škrekot. Posledný song „Collapse & die“ je cover od mne neznámej bandy Suicide Nation. Rýchly, surový black-výprask, ktorý sa v polovici zlomí do folk pasáže v duchu Naervaer abo Bathory či Enslaved s hlbokým vokálom, aby ma v momente zas zmietol severský víchor. Inšpiráciou v európskych, severských spolkoch sa ostatne netají ani sám autor a protagonista projektu Panopticon. Zaujímavý materiál a ďalšia kapela, po ktorej tituloch sa asi poobzerám...
-Majto C.-



Žiadne komentáre: