DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 18. augusta 2015

FFUD FEST 6, 7.-8. august 2015, Sereď- Kemping


Za nami je ďalší ročník najočakávanejšej D.I.Y. akcie roka v našich krajoch. A hoci tento rok sa pre mňa niesol v znamení rôznych patálií a kolízií, ktoré ma neobišli ani tento víkend, poznamenaná bola aj moja celková nálada, ktorú však dokázalo napraviť niekoľko skvelých momentov a zážitkov.
Nebudem ako minulé roky vymenovávať kapely rad za radom, bo tento ročník bol pre mňa vskutku zvláštny, tak spomeniem tie, čo ma niečím zaujali.

V piatok som žiaľ zmeškal (hoci sa začínalo neskôr) BLIND RATTVISA, ktorí festival otvárali, no o niekoľko momentov neskôr mi pachuť napravili fíni BUNDOLO, ktorí mi konečne zdvihli kútiky úst aj náladu svojím prevedením toho príznačného „finopalu“, ktorý mám rád. Skrátka ich úderný, rýchly, jednoduchý hardcore-punk v duchu najlepších severských tradícií ma príjemne pošteklil. Ďalšou kapelou, ktorej set som si naozaj naplno vychutnal, boli legendárni brazilci RATOS DE PORAO, ktorí ma neskutočným spôsobom vymazali. Hoci ich thrash-hardcorový set bol o niečo pomalší ako pred časom v Oblude, stále bol dostatočne intenzívny a páni v rokoch mnohým mladým ukázali, že svoje meno a status legendy si naozaj zaslúžia. Pekný prierez tvorbou od dávneho debutu až po aktuálny minuloročný album potešil mladých aj starých. Ďalšou bandou, ktorá potešila moje ucho boli španielskí melodickí anarchopunkeri ACCIDENTE, ktorí mi vzdialene pripomínali izraelcov Not On Tour, nielen dievčinou za mikrofónom, ale trošku aj tvorbou plnou dobrých nápadov a melódií. Set po nich nasledujúcich talianov CALL THE COPS som pre neprekonateľnú únavu počúval len zo zadného sedadla „môjho“ vozidla. Ich skvelý, nasratý punk by ma za normálnych okolností isto minimálne rozknísal medzi omladinou, no aspoň som si ho vypočul. Z driemot ma vytrhol niečo po 3ej hodine rannej až bahenný lomoz žilinských MOBIUS – to som skrátka nemohol nechať len tak bez povšimnutia a vrátil som sa pod pódium, kde sa v rytme knísali preživší zombíci. Dano burácal do tmy svojou sedmičkou prehnanou všetkými tými krabičkami a zostavami hláv a bední za asistencie Fokulárových nekompromisných strojových úderov. Absolútne skvelý hudobný a zvukový zážitok, hoci u mňa stále o kúštik zaostal za spoločným koncertom so Slovincami The Canyon Observer v Lúči, no to bola tak osobitá akcia, že v porovnaní s ňou obstojí v tomto žánri asi len máločo. Potom už prebehli len debaty a krátka návšteva Dášovej afterky v stane a so svitaním som sa vrátil na odpočinok na zadnom sedadle...

Sobota bola strašná najmä kvôli neznesiteľnému dusnu hneď od rána. Účastníci tejto všeľudovej oslavy slobody čas pretrávili poväčšinou v kalných vodách polovyschnutého Váhu, alebo nekonečných radoch pri stánkoch s nápojmi (opäť sa našlo množstvo mudrlantov, čo tento nedostatok pripísali na vrub partičky organizátorov, hoci tí s výčapmi nemali nikdy nič spoločné – nápoje si vždy menežovali „majitelia“ kempingu), alebo len kdesi v tieni. Program otvoril spoločný súboj CHEAP TALK s Dášovým RÚBANISKOm – pekná kombinácia melodického old-school hardcoru s nasratým nihil-punkom. Pre nemožnosť vydržať poludňajšiu páľavu som sety trnavských THE WILDERNESS (veľmi vydarený a zaujímavý punk) a popradských grinders HUMAN HUMUS len počúval z úkrytu v tieni. Pod pódium ma, po technickej pauze spôsobenej stromom spadnutým na elektrické drôty, nalákali až štyria borci a jedna borkyňa s gitarou – DISTAX – parádny krustovohardkorový zážitok plný dobrých nápadov. No nasledujúcich emo-hardcorákov KARGE MERI som zas počúval z úkrytu, napriek skvelej tvorbe, odkiaľ ma vylákali zas až žilinčania PROTI SRSTI, ktorí si u mňa zas urobili očko a osobne som si ich pasoval na nástupcov Davovky. Ďalšie skvelé veci boli rožňovské trio elektropunkerov KULTRA, ktorým pri covere od Dezerter vypomohol Ctib, rakúske duo KOTVA, ktorí mi najprv zostavou (gitara + bicie), ale trošku aj netradičnou tvorbou dali spomenúť na starú bratislavskú partičku Správny Smer, ako aj trenčianske šialené trio FYASCO, ktorých žánrovo ťažko uchopiteľná tvorba ma baví stále viac. Talianski sympoši SLANDER svojím valivým hardcorom rozpútali pod pódiom besnenie nehorázne. Toto bol najlepší set, aký som od nich videl – aj zvukovo aj energiou na pódiu či pod ním. Maďarskí thrashcoristi CRIPPLED FOX sa na Ffude rozlúčili so svojím verným publikom vskutku parádnym setom. Škoda, že nebol k dispozícii ich rozlúčkový album. Posledná kapela, ktorú som videl boli rusáci SIBERIAN MEAT GRINDER. Rovnako ako v Topoľčanoch, aj tu mi padla sánka z tej skvelej kombinácie Slayeroidného thrashu s rapovými vokálmi. Len ma trošku mrzelo, že súčasný bicák nedával tie klepačkové pasáže, ktoré dával na koncertoch a nahrávkach pôvodný tlčmajster, ale si ich pozjednodušoval a pospomaľoval. No ich set som nedosledoval, bo kamoška so zranenou nohou už mala značné bolesti, tak sme sa o trošku skôr odobrali k domovu.

Opäť raz pekný víkend plný kamošov a známych, ako aj množstva kvalitnej muziky známej aj neznámej. Škoda len, že tento rok som mal hlavu zasvinenú množstvom iných vecí, ktoré mi nedovolili vychutnať si všetko naplno. Nabudúce si dám teda reparát.

-Majto C.-
RATOS DE PORAO
Vždy, keď sa metalový fandovia sústredia na najväčší letný sviatok Brutal Assault, punkové mozgy registrujú jedno jediné miesto na zemi, starý kemping v Seredi. Práve toto jedinečné miesto bolo už po šiesty krát dejiskom FFUD festu. Sereďská banda tu okrem tohto robí aj kopec iných akcií, no FFUD je vždy niečo špeciálne a osobité. Dôkazom toho je aj každoročná stúpajúca návštevnosť, ktorú organizátorom úprimne prajem a držím palce nech táto stúpajúca tendencia potrvá ešte riadne dlho. Ja tu tak ako každý rok stretávam kopec známych tvárí, ktoré vidím síce len pár krát za rok no o to radšej. Tu je to pre mňa totálny relax a skutočne si oddýchnem lepšie ako vyvalený niekde na makarskej. Tak ako po minulé ročníky aj tentoraz je pre mňa dosť kapiel veľkou neznámou. Najväčším ťahákom boli samozrejme brazílske HC legendy Ratos de Porao. Na ich koncert som sa tešil hneď od prvej chvíle, kedy to bolo zverejnené a pre mňa boli práve RDP jednoznačne vrchol festivalu. Neskutočne som si užíval hlavne staré pecky a aj keď sa chlapom z pódia dva krát nechcelo, mne to tento krát vôbec nevadilo. Dreli minimálne hodinu a ja som si ani nevšimol ako to ubehlo. Vpredu sa pogovalo o život, skákanie z pódia, spoločne revanie refrénov, všetko ako má byť. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie španielskych punkerov Accidente. Tí si vymenili poradie na pódiu práve s Brazílčanmi a ich melodický punk so ženským, zvláštne zafarbeným vokálom a španielskym dialektom pôsobil sviežo a energicky. V niektorých pasážach mi to zaznie ako Analena, ale to možno len tým podobným vokálom. Fakt super koncert. Call The Cops z Talianska a 4Scums z Ruska boli zástupcami raw HC punku a obidve kapely to dali pekne od podlahy so všetkým čo k tomu patrí. Ťažko mi je hodnotiť ich výkony podrobnejšie, lebo pokročilá hodina a stúpajúca hladina alkoholu začínajú pôsobiť na moje vnímanie reality a vďaka čomu si napríklad vôbec nepamätám predposlednú kapelu tohto večera, ktorou boli Ježišovi Pivo Nelej. Zrejme som ju pri vášnivých debatách nejak prehliadol a to som bol na nich vlastne aj celkom zvedavý haha. Večierok uzavrela bahenná dvojica zo Žiliny, Mobius. Tempo sa rapídne spomaľuje, zvuk sa zhutňuje a areál sa ponára do temnej kulisy. Nálada je však stále skvelá. Do stanu sa dostávam niekedy nad ránom. Keď sa oň oprú prvé slnečné lúče trpko ľutujem, že som nešiel spať skôr. Opúšťam útroby sauny no moje telo je v stave, kedy by potrebovalo ešte na pár hodín tiché a chladné miesto. Nápad ísť sa osviežiť do váhu vítam s nadšením a bez váhania sa ponáram do jeho vĺn. Toto mi parádne spríjemnilo deň hneď niekoľkokrát a práve kvôli tomuto milujem leto. Ale to zrejme niesom sám pretože po brehu a v rieke je toľko ľudí že mám obavy či niekto ostal v kempingu. Hudobnú sekciu otvárajú na pravé poludnie hneď dve kapely naraz. Rúbanisko a Cheap Talk sa rozhodli zmerať si sily v spoločnom súboji a idem to obom skvele. Tento battle nemá víťaza, teda aspoň pre mňa nie. Striedajú sa každý po jednej skladbe a šlape to jak hrom. Human Humus z pod tatier so svojim grindom zvýšili otáčky festivalu ale ako rýchlo sa rozbehli tak rýchlo museli aj skončiť, pretože ich set prerušila porucha na elektrickom vedení kúsok od areálu, čo malo na svedomí odstavenie elektriky zhruba na nejakú hodinu. Škoda ale stáva sa. Ľudský humus striedajú na pódiu ich krajania a spriaznená banda Distax. Severský podtatranský crustery sa snažili trochu ochladiť vzduch svojimi ostrými vypalovačkmi a aj keď odohrali naozaj výborne, teplo je stále jak na sahare. Pipove snaženie polievať vodou zem pred pódiom aby sa neprášilo, vyšlo nazmar za pár minút. Po Distax som na chvíľu stratil prehľad čo sa deje na pódiu. Motali sme sa s Monikou, mimochodom dobrovoľnou zdravotníčkou festivalu, len tak po areáli, vyjedali skvelé jedlá ktorých bolo tento rok na výber omnoho viac ako posledné ročníky, pozreli zaujímavú prednášku o sociálnom centre Klinika z Prahy, alebo len tak ležali a oddychovali pri váhu. Videl som akurát kúsok z elektro punkových Kultra, čo zenlo celkom fajn ale stihli sme asi posledné dve skladby. Trenčanov Fyasco sledujem tak na pol oka od bazéna a neznie to vôbec zle. Taký mix všetkého možného crustovo punky HC grindy zaujímavo poprepletaný mjuzik. Na pol ucha dávam aj KDC z exotického Portorika no čo ma nakoniec preberie sú Crippled Fox. Táto štvorica z Budapešti je hlavne v tu južnejších končinách dobre známa a svojím rýchlym trashing HC-čko spravili v kempingu dobrý prievan. Ožilo to aj pred pódiom a je cítiť oveľa väčší pohyb. Rýchle vypalovačky sypú jednu za druhou a pre mňa suverénne jedna z top kapiel toho ročníka. Siberian Meat Grinder je kapela okolo ktorej je momentálne celkom veľký rozruch. A zrejme asi aj právom, pretože hudobne to majú poriadne zmáknuté, akurát že mňa to asi nekoplo do tých správnych partií a po dvoch skladbách odchádzam do stanu. Som unavený ako kôň, je niečo pred polnocou, na programe pred nami ešte tri kapely a náš hrací čas sa tým posúva o hodne neskôr. Začínam cítiť, že ak si aspoň trochu nezdriemnem tak ma na pódiu asi vykotí. Preberám sa na Rišove burcovanie, že po kapele čo je práve na pódiu ideme my, lebo že Tinner neprišli. Trochu nám to trvá kým sa hore pripravia dvoje bicie, tri basové aparáty, štyri vokály a ságo no finálny výsledok snáď stál za to. Myslím že sa nám podarilo zahrať dobrý set, teda aspom ja som si ho z poza bicích užíval ako sa dalo. 
SMS + MASSOLA
Spolupráca s Massolou bola výborná, Viki, Áda a Skulda sú rovnako šľahnutý a otvorený experimentom tak ako my a ja verím, že toto nebolo naposledy čo sme si mohli takto zablbnúť. Na záver si dáme ešte pred spaním jedno pivo, vo vojenskom stane bijú hity za ktoré by sa nehanbil ani Julo Viršík a predstava, že ráno nás zase zobudí slnečný výpek nás ženie spať. Ranné akustické triezvenie necháme pre najväčších vytrvalcov, my sa po raňajkách a káve pobalíme rozlúčime s celou bandou známych a okolo obeda vyrážame domov. Záverečné zhodnotenie z môjho pohľadu oproti minulým ročníkom? Čo ma hneď príjemne prekvapilo bola vaša hojná účasť. Je super vidieť popri tých starých xistoch stále viac nových a hlavne je to motivácia pre organizátora, keď vie že to má stále pre koho robiť. Väčšia návštevnosť však spôsobila menší kolaps pri miestach výčapov pohonných hmôt, ale tak kto veľmi chcel, počkal si a keď prišiel na rad zobral si rovno tri. Ďalšie pozitívum bol parádny zvuk počas celého festivalu o ktorý sa staral nezničiteľný Vomitor Libor ffud noise master a krútil tam furt tými gombíkmi ako keby to vedel...haha. Dobrá práca Bibo!!!!! Taktiež super bolo jedlo aj keď to som už spomínal vyššie ale nevadí. Ochutnali sme v každom stánku niečo a naozaj spokojnosť, hlavne falafel, paráda Strapo. No a na záver, PSY!!!!! Najprv som to sem ani nechcel dávať lebo o tom už písal asi každý, no nedalo mi to. Ja jednoducho nechápem prečo ich stále kurva nosíte na takéto akcie!!!! Keď ten chudák zmätený v tom hluku vidí na tebe nášivku slobody zvierat tak si musí myslieť že ti asi drbe a robíš si z neho srandu. Ver, že toto tvojmu miláčikovi vôbec neni príjemné tak ako si myslíš. A to by bolo snáď všetko. Ešte raz vďaka Pipo, Radko, Timea a všetci, ktorý ste sa akokoľvek podieľali a pomáhali pripraviť túto skvelú rodinnú party. Do skorého videnia.

-Jan IP-


Žiadne komentáre: