DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 24. júla 2015

ONE BURNING MATCH „One Burning Match" LP 2013 (samovydanie)

Asi každý v mojom okolí vie, že čo sa týka poľského punku a francúzskeho hardcoru, bývam nekritický, tada vo väčšine prípadov. Sú aj výnimky a jednou z nich sú asi aj títo mladíci z Clermont Ferrandu. Naživo ma rozmetali po miestnosti, no z albumu ma ich tvorba až tak nemrazí, hoci po úvodnom intre „Rebellion“ ma slušne rozpumpuje song „One burning match (Is enough to start a riot)“ nesúci sa v rýchlom tempe s perfektnými sekanými gitarami, melodickými vyhrávkami a riadne hysterickým spevom – čiže má všetko, čo mám na francúzskom hardcore rád. No s ďalšími songami dochádza k spomaleniu, možno až veľkému na môj vkus, a album stráca spád, hoci napríklad song „A specist holocaust vlastne znie vcelku fajn, no aj tak stále čakám, kedy príde nejaký brejk a radikálne zrýchli. No namiesto očakávaného zrýchlenia príde minutová elektronicko-samplová medzihra „The melody of fall“ a až po nej príde konečne zas svižnejší song „Autumn will be black“, ktorý sa však v polovici znovu preklopí do pomalšieho tempa a nezachránia ho ani melodické vyhrávky gitár. Druhú stranu otvára „Rain of blood“ parádnymi gitarami, no žiaľ zas pokračuje v strednom tempe a zas len čakám, kedy sa ten natlakovaný stroj rozbehne. Cítim ako to tam všetko vrie a bubloce, no frantíci tú energiu furt pútajú v tých stredných tempách. Song „On a drip“ je potom pre mňa ako balzám, keď melodické gitary a uvrieskané hlasy uháňajú na zbesilých bicích. Znie to tak dobre, že v tomto prípade mi ani tradičné spomalenie v polovici songu až tak nevadí. Po ďalšej elektro-medzihre „From the heart“ so samplom z Chaplinovho filmu, ktorý použili napr. aj The Citadel, však zas príde pomalá vec „Punchlines for freedom“ a zas len tlak a melódie a čakanie na erupciu a... nič. Ani ďalší song „This is my commitment“ moje očakávania nenapĺňa, hoci miestami trochu viac šlape, no jeho podstata je položená v stredných tempách. Naplno ma uspokojuje až petelica „The fallen star“ s dravými gitarami a zbesilými revmi. Ani tentoraz celkovému dojmu neuškodilo spomalenie v strede, bo song si stále zachoval pôvodnú dravosť. No záver albumu v podobe songu „Giants with feet of clay“, ktorý sa síce rozbieha ťažkopádnejšie, no potom sa dostane do riadnych obrátok, aby sa tempo ešte niekoľkokrát zmenilo, no aj tak je excelentnou jazdou. Škoda, že album neobsahuje takýchto songov viac.
Suma sumárum, hoci album nie je až tak strašný ako možno vyznieva z môjho popisu, ja mám radšej predsalen trochu svižnejšie bandy v tomto žánri a tento chtíč One Burning Match u mňa neukojili, čo však neznamená, že nemajú čím zaujať. Asi sú na môj vkus moc „z každého rožku trošku“, inak si neviem vysvetliť, že prvky, ktoré mám inak rád, na tomto albume na mňa nefungujú.

-Majto C.-


https://www.youtube.com/watch?v=gybn4yGH2E0

Žiadne komentáre: