DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 6. apríla 2014

VERBAL RAZORS „Verbal Razors“ 12"LP 2014 (Kooperácia)

Je album a album. Dobrá kúpa či zlá. Práve o tomto albume som si po spustení myslel, že som sa po dlhom čase opálil, no to bol len prvý dojem. A nastal vtedy, keď sa po spustení prvého songu „Hard boiled head“ na mňa vyvalil ten najprapôvodnejší, heavy metalom ešte napáchnutý thrash metal s jednoduchými postupmi a škrkotavými riffmi jak z prvých albumov Exodus, Flotsam and Jetsam či Anthrax. Spev trošku ponaťahovaný jak na pradávnych tituloch Destruction, len nie tak vysoký. A práve Destruction mi niektoré hudobné momenty pripomenuli aj v druhom songu „Two minutes... (at least)“. No ako album postupoval ďalej, stále viac ma chytal za srdečné svalstvo a najneskôr pri úvode štvrtej, v strednom tempe sa nesúcej hitovice „The graveyard“ so zborovými výkrikmi, už som spokojne podupoval nohou a imaginárne trepal imaginárne ovlasatenou hlavou. „Blood in your hands“ so striedaním rýchlych a stredných temp už bola potom stará známa záležitosť, ktorá mi niektorými riffmi zas dala spomenúť na dávny debut „Kill ´em all“ jednej dnes tomuto žánru kua-vzdialenej bandy. A zatváračka prvej strany „All cops are beautiful“ mi konečne objasnila, na ktorúže bandu som zabudol v popise ingrediencií – Overkill (samozrejme isto nie vokálne, bo od Blitzovho škrekotu má Simon veľmi ďaleko). Po skompletovaní ingrediencií a zistení, že je tvorba kapely ukuchtená z vecí, ktoré som v min ulosti veľmi často požíval, nemal som už žiadne výhrady a zábrany naplno si vychutnávať B-side tejto placky a bol som už len odmeňovaný. Napríklad najdlhší song albumu „Krakatoa“, ktorý začal v pomalom temnejšom štýle a postupne sa rozbehol, mi silno aj hudobne aj vokálne pripomína Zetrovu éru Exodus (pre mňa asi najobľúbenejšia – teraz samozrejme myslím tú prvú z konca 80s). Sánka mi vždy padne, keď sa vzápätí ozve nasledujúci song „Teenage threat to the throat“, ktorá je celá opletená rockandrollovým riffom, že mám dojem že počujem mix Motorhead so spevom a zvukom amíkov Whiplash (myslím, že na albume „Ticket to mayhem“ by sa tento song nestratil) Nasledujúce dva songy sú zas odkazmi k Destruction a Exodus, ale vo všetkej počestnosti – najmä „Killing snow“ je akoby z trojky Exodus „Fabulous disaster“ (hlavne zbory mi ju pripomínajú až nenormálne, k tomu to tempo, riffy a Zetroidný spev...) – a keď už sme sa dostali k zmienke o tomto albume, môžete si tipnúť, ako sa asi volá jeden song na ňom (pomôcka: jedna francúzska thrash-partička sa tak pomenovala). Celý album uzavrie parádna jazda s mierne melodickým nádychom „The end of a reign“.
A zabudol som na ftipný kreslený obal (najmä zadná strana je vyšperkovaná), vo vnútornom nechýbajú texty a podobné náležitosti – no nekúpte to naslepo jak ja...
Nakoniec som zistil, že tento album nebol až tak zlou kúpou. Francúzsky kvartet tu vzdáva hold US aj európskemu pradávnemu thrashmetalovému odkazu a robia to viac ako dobre. Asi preto som album ani po dvoch mesiacoch nezaložil a stále ho mám na dosah, aby kedykoľvek mohol splniť svoju úlohu – rýchlo ma preniesť časom späť do školských čias, keď som mal jediný problém: kde zohnať ďalšie thrash a hardcore nahrávky...
-Majto C.-

Žiadne komentáre: