DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


streda, 9. apríla 2014

TOMORROW´S HELL / TUMMO Split-LP 2013 (Kooperácia)

O tomto splitku som čítal pred jeho vydaním. Jeho grafické spracovanie je veľmi vydarené – žiadne delenie grafiky pre každú kapelu zvlášť, ako býva zvykom, ale jednotná spoločná pre obe bandy a parádny purpurový vinyl – radosť pozerať. A čo potom počúvať...
Bol som veľmo zvedavý na muziku Tummo, bo Tomorrow´s Hell som poznal z koncertov a ich starej 7-čky. No aj tak ma na tomto splitku ich tvorba dokázala prekvapiť. Hoci sa stále jedná o metalom mierne napáchnutý crust švédskeho razenia, od prvého songu „Burial ground“ ma masírujú kvalitným ostrým zvukom, no hlavne songy sa mi zdajú oproti minulosti vyzretejšie a lepšie idú do ucha. Nekompromisné výplachy v podobe ďalších dvoch songov sú toho najlepším dôkazom. Až posledný „Sorrow“ začne vlečúcim sa tempom a švédskou vyhrávkou, no vzápätí ho tiež strhne prúd predošlých momentov a kapela opäť vyhladzuje tým ostrým zvukom, kde pekne počuť basu (hneď pod mäsitými gitarami), aby sa k miernejšiemu tempu vrátila až v závere.
Ale čo bolo na tejto placke pre mňa najväčším prekvapením, to bola strana brňákov TUMMO. Už od úvodného psychopatického intra v songu „Roots of evil“ mi bolo jasné, že pôjde o niečo nevšedné a nasledujúce momenty ma v tom len utvrdili. Nechutný, mazľavý sludge doomový masaker ma olepil vrzgotavými gitarami a neľudskými revmi, z čoho sa za temného nenáhlivého burácania bicích ozvali melodické gitarové vyhrávky. Jednoducho dokonalý song. Druhý song „Cage with no bars“ začne bublotavou basovou vyhrávkou, po ktorej sa strhne (v rámci sludge-žánru) metelica, ktorú zas vystriedajú sabbathovské gitarové vyhrávky. Tento materiál je skrátka plný hnisavých prekvapení. Záverečný, tretí song „Nothing to nothing“ začne zhusta akoby vypadol z albumu „Dysanchelium“ fínov Tenebrae, no potom sa so škripotom gitár zas mierne rozbehne, aby sa v polovici na pár chvíľ vrátil k ťaživému lomozu a vrzgotu, aby sa pred záverom zlomil do meshuggah-ovského vrzgotu a lámavého riffu, ktorý plynulo prejde do jednoduchého doprovodu, ktorý vyplní posledných pár momentov do konca.
Sú chvíle, keď počúvam tento album ako celok – obe strany stále dokola, no častejšie sa mi stáva, že točím práve stranu brňákov (o sile svojej tvorby ma presvedčili aj dvakrát naživo) a nemôžem sa jej nasýtiť. Jeden z lepších materiálov, čo v našich krajoch v minulom roku vyšli.
-Majto C.-


1 komentár:

xMx povedal(a)...

..už ma čaká na pošte. Som zvedaf teda ;o)