DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


streda 2. apríla 2014

SEDEM SUPRAHON MINUT FAMILY STRACHU mini tour

14.3.2014 - Liptovský Mikuláš, Adventure music club – Ničiteľ, Sedem Supraphon Minút Family Strachu
15.3.2014 - Spišská nová Ves, Dom Služieb - Ničiteľ, Sedem Supraphon Minút Family Strachu
15.3.2014 - Spišská nová Ves, Interactive club – Bigľajs, Ničiteľ, Sedem Supraphon Minút Family Strachu
Ďalšiu spoločnú hlukovú seansu s Marekom a Jankou sme naplánovali v ich rodisku pod spišským hradom. Hlavným dôvodom celej parády bol krst desaťpalca „Hluk Off!!“, ktorý sa nám podarilo vypľuť do podzemia začiatkom roka. A keď už máme volný víkend a spišská neni za rohom tak dáme cestou zastávku v Liptovskom Mikuláši čo nesmierne teší hlavne mňa, pretože sa nám tu nikdy nepodarilo zahrať s Idiots Parade aj napriek márnej snahe organizátorov. V piatok po práci klasický aparátový tetris a Rišove Volvo plníme bedňami a ďalšími pakšametami až po strechu. Začiatok akcie je plánovaný až okolo deviatej tak máme celkom čas a nemusíme nikam hnať. Trochu sa motáme po nočnom Mikuláši, niežeby to bolo niečo extra zaujímavé, iba hladáme nejakú žráreň čo sa nám po chvíli aj darí. V Adventure Music klube nás už čaká organizátor Wlakin (môj už čoskoro najsamväčší na svete kamarát), inak najvášnivejší zberateľ a veľký fanda španielskych grinders Haemorrhage (to sú zbierky čo sa často nevidia, má všetko okrem nejakej jednej prijebanej verzie nejakého singlu či čo, no maniak!). Výťahom vyvážame všetky haraburdy na poschodie a po chvíli sa už objavuje aj posádka zo spišskej. Prebieha zvítavací rituál, stískanie a podávanie rúk, zoznamujeme sa s triom Ničiteľ, s ktorými sa uvidíme aj zajtra u nich a môže sa všetko pripraviť na úvodný výstrel. Ten patrí spomínanej trojici a veru sme zostali pekne prekvapení. Všetci traja v čiernych maskách v zostave basa, bicie a sólo spev. O tejto bande som doteraz ani len netušil a priznám sa že som čakal nejaký ďalší začiatočnícky punk alebo klasický neohrabaný tuctový crust no nič z toho sa nedialo. Psychadelické pomalé basové linky, prehnané cez niekoľko škatuliek, stredotempové bicie a poriadny škrek. Veľmi ťažko sa mi to opisuje a ani netuším k čomu by som to prirovnal. V niektorých pasážach ma to ťahalo k pomalším partiám Bastard Noise, ale naozaj len tak vzdialene. Neni to žiadny sludge, ani stoner či hard core, nič typické a hlavne nič okukané a tisíc krát počuté. Každopádne zaujímavá kapielka, ktorá si zaslúži pozornosť. ( Podľa mňa najzaujímavejšia aktuálna kapela na Slovensku, teda neviem, koľko takýchto perál ešte móže byť kadetade skrytých, ale Ničiteľ sú pecka! Bez toho aby vykrádali vykrádajú kapely ako úplne ranný Kraftwerk, Aluk Todolo a kurvafix vokálne možno až Burzum, no pecka neokukaná a perfektná, som tam stál huba otvorená, okultný rock s blackmetalovým škrekom, no popiči!!) Po nich to rozbiehame my. Set máme obohatený video projekciou kultovým snímkom Tetsou: The Iron Man a vraj to k našej produkcii aj celkom sedelo. 
S.S.M.F.S
Odohrávame typický hukot, nič naplánované, každý jebe do svojho inštrumentu čo to dá. Marek dokonca takou intenzitou, že roztavil piezo mikrofón na svojom vysávači. Po niekoľkých minútach totálne vyčerpaný odhadzujem paličky a za basovým aparátom lapám po dychu. Lejeme do seba pivo a hulíme (ja nie, podľa mňa sú prírodné drogy svinstvo), balíme,  kecáme. Marchinovci odchádzajú domov a nechápem ako sa im podarilo všetkým aj s vecami natlačiť do ich zeleného miniautíčka. My drichmeme u Wlakina, obzeráme jeho skutočne obrovskú zbierku, pijeme nejaké silné víno a postupne odpadávame. Ráno mi je zle ako svini (prikladám fotodokumentáciu, ale inak - klasika, treba si dať pivo / dve, triezvieť sa má chlapci pomaly), nič mi nechutí iba stonem, fučím a šomrem. Toto ráno je však úplne iné pre Rada, ktorý medzi Wlakinovimi platňami našiel niečo čo by kludne mohol nazvať klenotom, druhé LP Svatý Vincent „tančete na hrobech“. Zostáva ako zhypnotizovaný a s jedinou myšlienkou v hlave, „bez tejto platne jednoducho neodídem“. Wlakin však vyzerá že pre neho tá platňa nemá absolútne žiadny význam čím Radovi uľahčuje situáciu. Netrvá dlho a platňa mení svojho majiteľa. (jes píííčo!!!! konečne, roky hľadania (za slušný peniaz) na discogs, ebay hore-dolu bazár, aukro a báác, koniec mordy v tomto nádhernom meste u tohto nádherného človeka, č.359 konečne našlo svoj trvalý domov. Seriózny záujemcovia nech sa ma na cenu ani nepýtajú lebo ich jebne ... od zlosti.) Z Mikuláša do spišskej je to taká hodinka cesty no vyrážame ešte pred obedom. Máme sa stretnúť z ďalšou žiarsko / loučickou posádkou ktorý si spravili volebno, kultúrny výlet. Počasie prekazilo plán návštevy spišského hradu a tak sa motáme po Levoči. Dnes 
Jano Skorogrcaj
podvečer nás čaká okrem krstu ešte jedna akcia v spišskej ktorá je celkom netradičná. Akcia je nazvaná „weKLADY“ a je to kultúrna akcia pod záštitou mesta Spišská nová Ves, ktorú pripravili chalani z kapely Ničiteľ a ktorí tu s nami odohrajú pár svojich romantických skladieb. Netradičné na tom je hlavne to, že sa má hrať vo výklade bývalej drogérie v Dome služieb, ktorý je priamo asi na najrušnejšej ulici mesta. Zaujímavosťou je tiež že páni z mestského zastupiteľstva nemajú ani šajnu o muzike, aká tu bude dnes prezentovaná (ale vyzerali akože super, chaloši, tešíme sa na váš bigbít, donesiem dáku fľaštičku .. hehe .. každopádne ale ďakujeme, boli veľmi milí) a o to viac sa na to tešíme. Bude to šok? Vypnú nás alebo zavolajú rovno políciu? Haha. Priestor vyzerá perfektne, na ulici sa zbiehajú prvý zvedavci a dokonca sa robia aj mini rozhovory niektorých účinkujúcich. Všetko je pripravené, nazvučené a osvetlené. Celá akcia má trvať zhruba 15 minút tak dávame obidve kapely skrátené sety hneď po sebe. V prázdnej miestnosti sa to riadne ozýva, veľké sklenené tabule pred aparátom robia svoje, všetko rezonuje a vo vedľajšom diskonte asi nadskakujú všetky veci v regáloch. Ľudia nás sledujú z ulice a celkovo to vyzerá veľmi zaujímavo. Milujem takéto netradičné veci a toto by som si rád pozrel aj z von. Pre tých čo sa s niečím podobným nikdy nestretli to muselo vyzerať šialene. Počas nášho setu sa vonku spustila poriadna víchrica čo ešte viac pridalo na atmosfére. Rýchle nakladanie celého aparátu a presun do klubu Interactive klubu, ktorý je vzdialený len o niekoľko ulíc. Tu zase všetko povykladať, pozapájať a pripraviť. Inetractive klub je pivnica s klenbovým stropom a trochu mi to tu pripomína starú Archu / Pipíšku vo zvolene. Úvodnú kapelu Bigľajz moc nesledujem. Teda vlastne ju nesledujem vôbec. Keciam a popíjam pivo a stačí mi to čo počujem. Bola chvíľka kedy som sa chcel ísť pozrieť dopredu ale koververzia ma vrátila späť ku stolu a tak o nich nemôžem napísať prakticky nič. Ničiteľa si však už nechcem nechať ujsť a aj keď mi úvod ich setu málinko uniká, zvyšok čo vidím a počujem ma presviedča o tom, že táto kapela si skutočne zaslúži pozornosť a podporu. (mne neuniklo nič, ešte lepší než včera v tom nádhernom, ľúbeznom, sladkom Mikuláši, z tej kapely bude hviezda, dúfam, že sa na to nevyserú!!!) Zvuk je oproti včerajšiemu koncertu v Mikuláši hutnejší a silnejší to presne takáto muzika potrebuje. Klub je celkom zaplnený, nálada stúpa a cítiť, že domáce publikum si vychutnáva atmosféru. Marek s Jankou sú taktiež po dlhej dobe na domácej pôde a tak im nechávame trochu dlhší úvod, aby si kamaráti mohli poriadne vychutnať. Postupne sa k nim pridávame a spolu vytvárame guču hluku. Obidva basové aparáty ma rovno za riťou a niekedy ma doslova nadhadzovalo na stoličke. Asi v polke setu prichádza medzi nás Štefan Hološ (autor slávneho výroku „severní vítr je krutý“ na Rišovu ožratú hlavu, haha! - poklona majstre) aj s naším desaťpalcom nad hlavou. Pekne ho rozbalí a ukáže každému pred ním. Položí ho na volný stojan namiesto činelu a to sú posledné chvíle tohto asfaltu. Úlomky lietajú po miestnosti a každý sa snaží uchytiť si svoj na pamiatku. Na záver pridáva Rado bubenícke sólo za ktoré je odmenený búrlivým potleskom. Večer sa už potom nesie v klasickom duchu, kde sa každý pokúša omámiť svoje zmysli všetkými možnými dostupnými opiátmi. Presun k Marekovi a Janke sa mi nejak záhadne vytratil z hlavy a pamätám si len na fantastickú Jankinu šošovicovú polievku. Toto je posledný klinec a odpadávam na gauči. Ráno sa vraciame do klubu pre aparát, lúčime sa s naším bratom a sestrou a naberáme kurz stredné Slovensko. Toto bol ďalší víkend, ktorý prefrčal ani netuším ako a ja sa preberám opäť v pondelok v práci.

JanIP

podpichoval Cibula

Žiadne komentáre: