DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota, 26. apríla 2014

JUNGBLUTH „Part Ache“ 12"LP 2013 (Vendetta Records)

Nemecká scéna je pre mňa veľkou neznámou, tak sa vždy poteším, keď natrafím na nejakú fajn kapelu. Inak tomu nebolo ani pri tejto bande, keď mi pri ich sete na Ffud feste prestalo biť srdce - v okamihu posledného tónu z pódia som letel obehať distrá, kto má nejakú ich nahrávku v ponuke.
A rovnako sa mi zastavuje srdce aj trištvrte roku po tom, čo som túto platňu priniesol domov a prvýkrát spustil. Tvorba tejto nemeckej trojice sa dá hodiť do šuplíka emotívnejšie ladeného hardcoru. V tomto duchu sa nesie hneď úvodný inštrumentálny song „Crevasse“, ktorý v pomalšom tempe príjemne nabehne a miernou melódikou uvedie k druhému songu „Wakefield“, ktorý je ale naopak od začiatku brutálny a rýchly s uškriekaným vokálom a ostrou gitarou, no v tretine ho utne pasáž, kde hrá len basa a spevák tam deklamuje niečo čomu nerozumiem, bo nemecky neviem ani trt, no znie to veľmi dobre, ako aj zbytok songu, ktorý sa už potom nesie v miernejšom tempe. V podobnom sa nesie aj nasledujúci „Looks like freedom“, ktorý začína vybrnkávačkou, ktoré sa mi tak pozdávajú v songoch galanťanov The Citadel. No moja absolútne najobľúbenejšia vec z albumu má číslo 5 na A-strane a nesie názov „Au revoir Tristesse“. Je to nádherne vygradovaná inštrumentálka, ktorá ma ohromila už na sereďskom vystúpení, kde po pomalšom jednoduchom nábehu basy s bicími postupne trojica muzikantov vrství tóny až to skončí v záverečnej, mrazenie vyvolávajúcej mohutnej pasáži. Tomuto kúsku však predchádza tiež skvelý song „These rare moments“, kde sa striedajú vypätejšie časti s pocitovejšími. Úvod druhej strany obstaráva najdlhšia „Zwang Abwärts“, ktorá akoby priamo naviazala na záverečnú pasáž poslednej veci z A-čka, čiže je hneď od prvého momentu energická a urevaná, s burácajúcou gitarou a duniacou basou. Skvelo znie aj stredná časť, kde v jednom momente len basa hrá jednoduchú linku v doprovode bicích, aby na niekoľko momentov zmĺkla a ďalej pokračoval len klepot bicích, ktorý po chvíli zmietne ďalší burácavý riff gitary s basou. Tiež jeden veľmi dobre vystavaný song, kde je stále čo počúvať a stále sa čosi deje. Nebudem rozpitvávať všetko, len ešte prezradím, že „No one but myself“ je asi najväčšia rúbanica albumu, no ani tá sa nevyhla zmenám tempa a nálady a záverečná „Crevasse 2“ svojou miernou melodikou čistej gitary, dokola opakujúcej jeden riff za doprovodu zvoknohry, príjemne uzavrie tento náladami nabitý album.
Skvelá vec táto platňa, hoci asi nie na každodenné počúvanie, ale náladu teda dokáže urobiť...
Na prvý album kapely je „Part ache“ viac ako skvelý. Možno urobí dobre fandom kapiel ako napr. Esazlesa, ale aj iným, ak sa nenechajú odradiť počiatočným chaotickým dojmom...
-Majto C.-



Žiadne komentáre: