DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 10. februára 2014

PRIVÁT PÁRTY ŠÓW – (Cheap Talk, Rúbanisko, Sedem minút strachu, Alea Iacta Est) - 7.2.2014 Sereď, skúšobňa

Pracovný týždeň skončil a skončilo aj dlhé tešenie sa na túto akciu. Po rýchlej skúške s kapelou som naskočil do môjho jednajednotkového tátoša a vyrazil k Dé 1-ke, aby som sa načas dostal na miesto činu. Spoliehajúc sa na novodobú slovenskú tradíciu, dorazil som do Serede cca 40 minút po avizovanom začiatku akcie, čiže tak cca 20 minút pred predpokladaným... Opäť raz mi niečo vyšlo. Na mieste už sa nachádzalo kompletné osadenstvo, tváre známe, menej známe aj neznáme – no príjemná atmosféra ma ovanula hneď po príchode...

A príjemné pocity pretrvávajú aj po spustení produkcie „hostiteľov“ CHEAP TALK. Ich melodický old-schoolikovský hardcore-punk ma stále viac chytá za srdcový sval a naťahuje papuľu do stále širšieho a spokojnejšieho úsmevu – jednoducho láska na prvé počutie. Navyše som mal výhodu, že som mal požičanú nahrubo zmixovanú demonahrávku, tak som si ich produkciu mohol naplno vychutnávať. Záver setu obstaral tradičný cover od kapelky Zero 
Boys (predtým som ich nepoznal, no asi sa budem musieť po nejakom ich albume poobzerať). Tak ako nenútene a zvoľna vystúpenie začalo, tak aj s úsmevom skončilo.
RUBANISKO
Po ďalších debatách na rôzne témy si pripravili aparát nihilistickí lesní robotníci RÚBANISKO. Neviem, či to spôsobilo moje príjemné rozpoloženie, alebo čo, ale konečne som si ich set dokázal absolútne naplno precítiť a že to teda bol zážitok. Chlapi do nás naprali surový, primitívny, drevný punk so všetkým, čo ho robí tak príťažlivým. Absolútne podmanivá jednoduchosť a snaha o žiadne umenie z toho urobili dokonalé punkové predstavenie zbavené všetkej teatrálnosti, kedy všetko do seba dokonale zapadlo – nekompromisný, mierne naefektovaný zvuk basy, Dášov osobitý emotívny hlasový prejav, miestami ležérna a miestami besná gitara a parádne bicie. Jednoduché, úderné pasáže boli občas prestriedané rôznymi rytmickými vsuvkami. Jednoducho skvelé. Ich set nemal žiadnu chybu a pohladil na duši. Potešilo aj to, čo som zbožňoval na koncertoch v 90s – na pódiu položené texty pre záujemcov.
SEDEM MINUT STRACHU
Potom som presunul platňu nasledujúceho spolku SEDEM MINÚT STRACHU do vozidla, aby som si naplno mohol vychutnať ich set. Rado nastavil časomieru, borci nasadili cibuľové sieťky na hlavy a začal hluk. Tlaková vlna, lavína tónov dvoch nechutne zefektovaných basgitár, doprevádzaný zbesilými Jančiho výpadmi a dvomi revmi. Myslím, že poprvýkrát som prišiel ich tvorbe na chuť (ja som vedel, že to príde, bo od prvého pokusu ma na nej čosi priťahovalo) a nechal som sa tým hlukom presiaknuť skrz na skrz. Neviem, či tých minút bolo práve sedem a je to vcelku jedno, bo celý ten čas som mal zvláštny neopísateľný pocit – hluk ku mne prehovoril...
ALEA IACTA EST
A hudobnú produkciu tohto príjemného stretnutia uzavreli toťkaj zo susedného mesta pochádzajúci ALEA IACTA EST. Mali oveľa lepší zvuk ako naposledy v Pekle, ale stále boli isté rezervy, čo mi však nebránilo nechať rozodrať zmysly porciou grindu s prímesami crustu a hardcoru – chlapi to skrátka vedia parádne namixovať. Došlo aj na nehudobné vložky, keď napr. Attila spadol Šanimu do bicích abo vykopol kábel Silimu z gitary, ale nikto nič neriešil – zábava pokračovala, muzika hrala a ľudia si to užívali. Ja teda určite. Príjemný zbesilý grindový nášup.

Po ukončení hudobnej produkcie pokračovalo to, o čo tam celý čas šlo. Družné debaty, zábava a nejaké to popíjanie. Som rád, že som opäť mohol byť účastníkom tejto príjemnej šów a dúfam, že nebola posledná...
-Majto C.-

foto: Weva

Žiadne komentáre: