DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

piatok 31. januára 2014

AUSSITOT MORT „La Ride du Lion“ 12“EP 2012 (Adagio 830)

Ďalšia platňa kapely, ktorú som kúpil na základe jednej ochutnávky na nete a už týždeň ju nemôžem dostať nielen z prehrávačov, ale ani z hlavy. Ráno v práci hučí Aussitôt Mort, cestou z práce v aute reve La ride du lion, doma na gramci sa točí Aussitôt Mort – a pre istotu vždy niekoľkokrát po sebe. Pekne ma odrovnalo toto jednostranné 12-palcové ipko a hoci sú tu len dva songy, muziky sa tu nachádza nadostač, veď každý z nich má niečo cez 8 minút.
Prvý, titulný song ma síce v úvode mierne zmiatol, keď hrali len nejak divno nazvučené bicie, no potom sa spustil kryštáľovo čistý úvod s parádnou melodickou vyhrávkou do decentného podkladu, že až zamrazilo. Po chvíli sa song zlomil do ešte pomalšieho tempa a prišla pochmúrna časť s naliehavým vokálom v rodnom jazyku. Posthardcorové gitarové vyhrávky sa tu miešajú s doomovými tempami bicích a drsnými emo-corovými podkladmi, štipka sludge a dve hrste atmosféry a zážitok je zaručený. Záver je ešte pekne vygradovaný dvomi prekrývajúcimi sa revospevmi, ktoré sa predbiehajú v naliehavosti. Druhý song „Sur un radeau des cannibales“ sa nesie tiež v pochmúrnom ťaživom tempe a vyhrávky gitary, viac ako čo iné, mi pripomínajú staré albumy Paradise lost – podobná melodika, aj štýl naťahovania niektorých tónov. Tiež sa tu prestrieda viac pasáží, zaujímavá je stredná, kde v pozadí hrá len akustická gitara, do čoho buráca drone riff a pískajú spätné väzby – s nástupom tvrdých gitár s bicími mi pri jednom kvíliacom tóne vždy naskočia neskutočné zimomriavky, gitary ako od Depresy z „Unpure romanticism“. Potom už len zmar a záhuba – revané pasáže striedané melodickými vyhrávkami, celé sa to vlečie v pomalom tempe, až zrazu song nečakane skončí po jednej vyhrávke – no neskutočná šleha. Furt čakám, že bude čosi pokračovať, keď sa nič nedeje, pustím znova a tak stále dokola. Vrelo doporučujem všetkým, čo radi odnože ako screamo, post-hardcore, sludge s metalovými prvkami. Myslím, že neoľutujete. Vo Francúzsku vedia navariť veľmo kvalitné muzičky...
-Majto C.-

Žiadne komentáre: