DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 7. januára 2014

ATER ERA „In Autumn´s Solitary Decline“ CD 2011 (Mater Tenebrarum Records)

Toto, mnohými preceňované, sviatočné obdobie má pre mňa každoročne aj iný význam, ako len sa prežierať a povaľovať. Konečne mám dostatok času prehrabávať sa nosičmi, čo som za rok nahromadil, ako aj staršími kusmi, ktoré možno (zhodou viacerých okolností) zapadli prachom. A presne to je prípad tohto cd od slovinskej trojice. Kúpil som ho od nich na ich sereďskej zastávke, nejaký čas počúval a potom ho zatienilo množstvo inej muziky, Až som naň úplne zabudol. A čo ponúka trio ATER ERA na svojom debute? Neľútostný, rýchly, surový black metal.
Od prvých tónov úvodného songu „Vest“ vás zavalia klepačky bicích a pílové riffy gitary a dunenie basy, do toho havraní škrekot a je na čierno vymaľované. A hoci prím hrajú rýchle tempá, nie je nuda ani o spomalené pasáže, kde nás zasypú salvy dvojkopákov. Ale celkovo nie je materiál až tak jednotvárny ako by sa mohlo po prvom zbežnom vypočutí zdať. V druhej „Dies hiemis“ sa do klepaníc ozvú aj melodické vyhrávky a tempo na chvíľku spomalí (atmosféra spomalenej pasáže mi asi najviac pripomína Darkthrone na druhom albume „A blaze in the northern sky“), kdežto tretia „Exanimus“ už od začiatku zlostne vrní v ťaživom tempe, kde sa po chvíli ozve len gitarové sólo a do toho klepocú bicie, aby sa po chvíli aj tu strhla víchrica. Tento song je celkovo pestrý – parádna je aj pasáž, kde gitara len škripoce vyhrávku pod spevom, podporená jednoduchým pomalým rytmom bicích a jednoduchou basou (trochu mi to pripomenulo starú Katatoniu, abo Opeth), či záver, kde sa pod všetkým škrekotom a pekelným lomozom ozve chorál jak z „Blood fire death“ od Bathory. A každý ďalší song obsahuje množstvo podobných pasáží. To je práve to, čo sa mi na tomto albume najviac pozdáva, že hoci pôsobí naoko absolútne vyhladzujúcim dojmom, no dokáže potešiť ucho aj množstvom nečakaných zmien a pasáží. A že sa ich, pri priemernej dĺžke skladby okolo 7 minút, tých pasáži vlezie. Možno aj to je príčinou, že ho posledné týždne počúvam niekoľkokrát denne a napriek tomu stále objavujem nové a nové detaily, čo som predtým nepočul. Skrátka, treba dať šancu, aby sa tento neľudský lomoz dostal pod kožu.
-Majto C.-

Žiadne komentáre: