DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 20. decembra 2013

TYRELL´S OWL „Empathy Test“ CDr 2012 (Dzsukhell Rekords)

Keď som túto kapelu počul po prvýkrát pri ich februárovom vystúpení v Šali, sánka mi zaklopala na kľúčnych kostiach – absolútne dokonalý zážitok. Tam som od nich kúpil aj toto v A5-kovom euroobale zabalené cd, ku ktorému je priložená textová „knižka“ s textami v angličtine aj v rodnom jazyku, kde je aj vysvetlené pozadie názvu kapely, či jednotlivých textov – skvelá práca!
No podstatné je, čo je na ňom – z toho mi klepoce sánka ešte aj po takom čase – neskutočne výživný a našľapaný mix neocrustu a melodického hardcoru s množstvom premáknutých inštrumentálnych častí a dvomi pekne ochraptelými vokálmi. Už od prvého songu „Social prisoners“ (s mimoriadne mrazivým textom) kapela ukáže, čo od nej môžeme očakávať – prestrieda tempá, nálady, vokalisti okrem revu a škrekotu aj pohovoria, skrátka, jedno skvelé predstavenie za doprovodu dvoch skvelých gitár, zaujímavých bicích a basy plniacej svoje povinnosti hlbinným dunením pod gitarovou hradbou. Nasledujúci song sa po krátkom úvode prehupne do tradičného crust-tempa, no aj tu kapela občas zvolní, okrem gitarovej vyhrávky opäť dominujú skvelé vokály. Podobne je na tom aj tretia „Viharjelzés“, kde sa navyše objavia aj náznaky „čistého“ spevu, čo v tejto drsnej víchrici pôsobí maximálne spestrujúco. V predposlednej „Future is a too hollow dream“, ktorá začne rýchlym náklepom, no zhruba po minúte spomalí, sa v záverečnej časti, okrem dvoch prekrývajúcich sa mužských hlasov, zjaví čistý ženský spev (vzdialene farbou pripomínajúci Anneke Van Giersbergen) – pekná pasáž. No napriek nesporným kvalitámn všetkých songov, pre mňa je vrcholom tejto nahrávky záverečný „As the night comes“. Po melodickom úvode nastúpi crust klepanica, no tradične je vystriedaná pomalšou časťou. Skvelá je hlavne pasáž, keď po krátkom tichu začne gitara súkať drsný riff a druhá do toho hrá jednoduchú vyhrávočku, načo zas nastúpia oba vokály a bubeník pridá svoje skvelé party – pod celou tou hlučnou stenou počuť v závere aj decentnú klávesovú plochu – jednoducho nádhera...
Pre milovníkov neocrustovíc povinnosťou, ako aj pre ľudí, čo radi muziku hranú mierne komplikovanejšie. Už nech je vonku to dlhosľubované splitko s The Citadel!!!
-Majto C.-

Žiadne komentáre: