DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 16. decembra 2013

ABORTION, CHAPPA´AI, ALEA IACTA EST, DARCHAIC, SEDEM MINÚT STRACHU, TRANZ - 7.12.2013 Šaľa, klub Peklo

S najhlučnejšou rodinkou, Marekom a Jankou Marchinovcami sa v poslednej dobe stretávame celkom často. Spolupráca s nimi je pre nás vždy skvelý zážitok a zábava. Keďže celé toto spojenie berieme ako takú dlhodobú kolaboráciu, tak sme sa rozhodli dať dokopy názvy oboch spolkov a po prvý krát tak oficiálne vystupujeme ako Sedem Supraphon Minút Family Strachu. Do Šale nás pozval Atila, spevák Alea Iacta Est, ktorý koncert robil spoločne s kamošmi pod hlavičkou Ice Nine Crew. Toto bol pre nás s Rišom a Radom jubilejný 20 koncert a bol takmer na deň presne rok po prvom koncerte. Celou cestou nám fičí snehová mela, zato v Šali o snehu poriadne ani nepočuli, cesty sú suché a je aj citeľne teplejšie. Darmo, sme na juhu. Klub Peklo hľadáme s maličkými problémami no nakoniec sme po Jarkovej telefónnej navigácii trafili na miesto, kde nás už očakávala grindová delegácia z Galanaty a Budapešti. Dávam si hneď prvé a ako šofér zároveň aj posledné pivo a tlačíme do seba výborné vega žrádlo ktoré pripravil Tomáš s manželkou. Motám sa po pekle a stretávam celkom dosť ľudí, ktorých som naposledy videl v Seredi na Fudd feste a tak je fajn ich zase takto pokope stretnúť. Maďarské komando Chappa´ ai to hneď z úvodu odpálili nekompromisným noise grind námrdom. Toto bol poriadny záber uši. Všimol som si pár nechápavých pohľadov, ktoré sa snažili v hlave dedukovať a hľadať v tejto mase aspoň kúsok melódie no márne. Tu nebol priestor na chvíľku ticha. Asi v polovici ich setu to Rado nevydržal a zareval si spoločne s nimi do pripraveného megafónu. Jediná vec, ktorá mi trochu u nich vadila bola dievčina, ktorá tu bola ako záskok za jedného z členov. Obsluhovala krabičky a starala sa o špinavý podmaz, pričom iba tak sucho postávala, krútila gombíkmi na efektoch a tvárila sa akoby ju to ani moc nebavilo. Tranz to mali po maďarskom tornáde poriadne ťažké. Mohli sa snažiť ako chceli ale ich punk / hard core znel po tejto hlukovej stene trochu sucho. Tým nechcem povedať, že by to bolo zlé, ale mne to proste znelo potichu, akoby hrali bez bustra. Niektoré skladby boli celkom svižné punkovačky, pri ktorých prvý odvážlivci zahodili svoj ostych a spustili svoje pohybové kreácie. Bonusom na vrch bola koverka Ace of spades od motorovej hlavy. Skoro domáci Alea Iacta Est nenechávajú nič náhode. Z tejto ešte pred nedávnom nenápadnej kapielky sa zrodila zúrivá grindová šelma, ktorá nemá problém roztrhať v zuboch všetko naokolo. Crustové pasáže striedajú rýchle klepačky a grindové rúbanice. Je cítiť, že kapela tu má vytvorené slušné zázemie a atmosféra hustne. Parádny mazec!!!!!! Na pódiu ich striedajú ďalší Galanťania, Darchaic. Kuna, ktorého môžete poznať z Dogma inc. si stavia mikrofón do stredu priamo pred publikum a spúšťajú metalický bes reznutí trashom, HC a štipkou death metalu. Chvíľkami mi to pripomína Hypocrisy. Zvuk je trochu rozhádzaný a nezrozumiteľný čo pri ich technickej stavbe skladieb občas splýva v jednu masu. Zhruba polku ich setu vynechávam a neskôr si všímam, že nie som jediný kto to nevydržal do konca. Abortion vidím naživo už tristošesťdesiatpäťtisíci krát no stále ma to baví. Lepra rozpúšťa háro a už to začína. Od začiatku to má šmrnc a skvelý spád, vôbec sa s tým tak ako vždy nejebú a rúbu jednu hitovku za druhou. Mirči odhodil z bicej súpravy všetky zbytočnosti ako sú prechody alebo kotol a rytmičáku dáva poriadne nafrak. Obecenstvo sa v momente dostáva do varu. Rinčí sklo, hrozí sa rukami, točia sa vlasaté vrtule, všade po zemi je porozlievane pivo a všetci traja potrati majú na tvárach blažený výraz spokojnosti a radosti. Po Abortion je tu čas pre nás, Sedem Supraphon Minút Family Strachu. Úvod prenechávame Marekovi a Janke. Tí nahodení vo svojich typických maskách spúšťajú analógový ušný teror. Marek brúsi na starí odretý vysávač, zatiaľ čo Janka fidliká na pílu. Kurva toto nevidíš nikde inde!!!!! Dávame na hlavy sieťky z cibule a pridávame sa už k tak poriadnemu rachotu. Všetko čo nasleduje potom sa mi zlialo do kopy. Pamätám si len niekde pri konci ako Rado skončil na rukách ale inak nič. Po koncerte pobalíme veci do kári a po spoločnej fotosešn vyrážame domov. Veľká vďaka Atilovi a Ice Nine crew za výborný večierok.

JanIP


Na úvod by som napísal v podstate to isté čo Jano, tak idem rovno k muzike. Chappa´ ai mali na tento jeden koncert náhradou za kybermana nejakú kočku čo krútila bústre, nekrútila ich síce tak presvedčivo ako dajme tomu kamoš Drén naživo onehdá vo Fuge (pecka!), ale čiste hlukovo to aspoň mne do toho ich nátresku sadlo lepšie než ich bežný kompjuterový pazvuk. No a dnes večer ten svoj celý maras ansábel vyhulili do úplného maxima a ja som to totálne žral, najlepší živák čo som ich videl, možno by som trochu preriedil tie pomalé pasáže, ale inak parádny megahluk! Potom hral kto ... hm, sory meno som zabudol, pamätám, že to nebolo zlé, ale chýbal tomu trochu nápad, iskra, chytil som nejakú dobrú pieseň možno dve, slušný Motorhead niekde na záver, ok. Ďalšia kapela idú Alea Iacta Est, dobrý grind, mocný zvuk, šecko porádku sú to starí profíci, len ja som tento večer dáky rozladený kôli tomu, že držím pohotovosť v práci a otravujú ma len taký fukot, tak to sledujem len tak okrajom a moc si to neužívam. Po Aleákoch to vzdávam a idem do auta, do tej kosy, skúsiť trochu spať. Neviem kto ma prišiel zobudiť na Abortion, celý mrzutý a zmrznutý s jedinou vecou v hlave: „ako by som z tadeto nenápadne zdrhol? “ hrkocem dolu na Lepru & co. s predsavzatím: „vzpamätaj sa!“. Jedno dve pivá a pomaly sa vraciam z hibernácie a Abortion hrajú dobre ako vždy, radosť pozerať túto chásku. Furt sa mi ale strašne nechce hrať, fakt mrzutý večer. Nakoniec sa mi ale ako na just hralo perfektne, užil som si to, aj zvyšok nášho komanda bol spokojný, vďaka za koncert Šaľa a skvostné jedlo, sory za suchý report, ale nemám rád akcie keď mám pohotovosť v práci a musím byť ako na špagáte zabitý na telefóne. 
-RadoKAZ-
 
Ako plnohodnotne a príjemne tráviť sobotný večer? Ja mám na to poväčšinou len jeden recept: koncert a stretnutie s kamošmi. Tak som sa aj ten sobotný večer prekĺzal do Šale na mojom minivoze, jak Majtuláš – len červená čiapka mi chýbala. Ešte som cestou v Seredi vyzdvihol tamojšiu osádku, aby sme boli správna nádielková parta...
V Pekle už sa nachádzalo zopár osôb (ak nerátam organizátorov) známejšieho charakteru, ako píšúci a tlčúci kolege Janči, či borci zo skoromiestnej Aley...

Po zápalistých debatách rôznych tém a charakterov sa spustila aj produkcia. Pre mňa prekvapivo začínali budapeštianski hostia CHAPPA´AI, no narovinu poviem, že ich tvorba ma neoslnila. V zostave bicie, basa a slečna s krabičkami + vokál by sa dali narobiť divy, no všetko zabil zvuk – bolo počuť len kvíliace krabičky a duniacu skreslenú basu... Škoda, bo demo znie nádejne...

Po nich sa na pódium postavila trojica z Hurbanova, aka TRANZ a snažili sa rozprúdiť krv prizerajúcich svojím divokým punkom, ktorý mi pripadal taký tradičný slovenský zo začiatku 90s so všetkým čo k tomu patrí – jednoduché songy, mierne nathrashovatelá gitara, ukričaný vokál. Toto však nepovažujem za ich handicap – práve naopak, ja som mal tie kapelky rád a ani set TRANZ ma neurazil, len mal isté rezervy po zvukovej stránke – všetko znelo tak nemastno-neslano (najmä gitara znela jak bezzubá píla), čo je možno škoda...

Keď spustili svoj mlynček chlopaci z ALEA IACTA EST, dúfal som, že zvuk sa zlepší, no stalo sa len čiastočne – gitary síce pekne rezali a Atilov škrekot dobre vynikal, no nejak úplne zanikla Tomiho basa a čiastočne aj Šaňove namakané bicie (aspoň som tešil oko pozorovaním jeho hry – to neomrzí)... Veľká škoda, bo som ich počul s lepším zvukom a to bol vždy iný masaker...

Set ďalších galanťanov DARCHAIC som takmer celý predebatoval s Leprom , Liborom a Pipom, ale ani to, čo som počul periférne ma nejak nelákalo, aby som išiel pozrieť aspoň 1-2 songy. Taký nejaký metal to bol a ten večer som teda bol naladený mierne odlišne...

To set ABORTION (spolu s maďarmi a SMS hlavné ťaháky celej akcie pre moju osobu) som si vychutnal veliceže dobre. Konečne mal niekto aj kvalitný zvuk – gitara znela ako gitara, basa brblotala v tých správnych frekvenciách, do toho skvelo klepotali Mirove bubony a oba vokilly bolo skvelo počuť – no naparádu. Keď si k tomu domyslím songy, čo odozneli, ani dnes nemôžem byť nespokojný. Skrátka, „nová“ podoba Abortion mi kurevsky reže... Libortion rulezzzz!!!

Čerešničkou na dortíku sa stali SEDEM SUPRAPHON MINÚT FAMILY STRACHU, čiže spoločné úsilie noisecorerov Sedem minút strachu s noisovým duom Supraphon Family. A to bola eštelen nálož – čisté sonické peklo. Do neidentifikovateľného rachotu dvoch basgitár a kvíliacich efektov burácali Janove rýchle bicie a občas z toho chuchvalca vystrelil nejaký Radov výkrik. Došli mi slová. Moc takýto prejav nechápem, no musím uznať, že tých 11 minút zanechalo dojem aj vo mne (o majiteľovi baru nehovoriac – ten bolo doslova v piči z toho, čo sa na pódiu odohrávalo) a myslím, že nabudúce to niekde opäť rád absolvujem...

Takýto parádny bol náš „firemný večierok“ DEATH FIST WEBZINU – plný lomozu, rachotu a revu, ale hlavne pohody a dobrej nálady...
-Majto C.-
 

Žiadne komentáre: