DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 28. januára 2018

UŽ JSME DOMA „Hollywood“ LP 2017 (Papagájův Hlasatel Records)

Po reedíciách rôznych „tradičnejších“ punk-klasík prišiel rad aj na „alternatívnejšie“ veci. Medzi ne s určitosťou práve Už Jsme Doma patria. A neviem si predstaviť lepší prvý album v reedícii na vinyle ako je práve ich tretí titul „Hollywood“ z roku 1994, ktorý je v originál verzii zohnateľný už len za premrštené ceny odrbávačov. V roku 2015 ho síce francúzsky label „!Angrr!“ vydal ako dvoj-desaťpalec, no táto verzia neuspokojila celkový dopyt po tomto materiále. Môj síce áno, no neodolal som ani tejto novej edícii od Papagája. Opäť s inou verziou obalu z produkcie Martina Velíška. Textová príloha je tentokrát opäť štvorjazyčná. Opäť raz dokonalé spracovanie.
Čo ale napísať o hudobnej zložke? V prípade tohto albumu je to obzvlášť ťažká záležitosť. Po tom množstve vypočutí za tie roky by som objektívny nemohol byť ani v najmenšom, bo spolu s dvojkou „Nemilovaný svět“ ma tento album sprevádza už od svojho vydania rôznymi životnými fázami.
Úvodná paľba klávesov a šialenej rytmiky pripomína snehovú metelicu na novej verzii obalu. Začiatok „Koroze“ na mňa vždy pôsobí rovnako. Ako nečakaná facka. Skľudnenie nastane až v strednej časti, kde sa do španielkovej vypekačky pridá rytmické vytlieskavanie a song sa znovu rozbehne až s prekrývajúcimi sa spevovými linkami, ktoré vystrieda saxofón a chorál. „Polykat“ má decentnú basovú linku a skvelé saxofóny. „Jassica“ začne klavírnou vyhrávkou a opileckým popevkom, aby sa zmenila v príjemnú rockovú vecičku, kde saxofón opakuje nosnú melódiu. Aj tu príde samozrejme na typické prapodivné rytmy a zmeny a divoké sága a gitaru. Práve túto mnohotvárnosť hudby mám na UJD tak rád. „Zvonek“ je krátka hravá vec, kde zaznie aj na mierne skreslená gitara. Majestatný úvod titulnej veci „Hollywood“ snáď pozná úplne každý, kto kedy počul o Újédéčku. Najväčšiu silu má aj tak potom v kontraste s pritvrdenou, sekanou a uvrieskanou časťou, ktorú vystrieda saxíkove sóličko. Druhú stranu otvorí čisto saxofónová „Vlažná a šedivá“, kde sa všetky vrstvy pekne dopĺňajú. „Poslepu“ potom svojou rozcuchanosťou pôsobí rovnako ako „Koroze“ na A-čku. Najmä prostredná pasáž, kde sa v rýchlom slede menia tempá a stupňuje intenzita. „Cajdák“ tu plní rolu analgetika, podobne ako „Jessica“. Príjemná gitara a jednoduchá basová linka doprevádzajú melodický popevok, aby po stišovačke všetko vyvrcholilo v záverečnej explózii. „Belveder“ je opäť kompozícia mnohých tvárí. Príjemný, melodický úvod useknutý krátkou psychotickou zbesilosťou, ktorú opäť za moment nahradí majestátna harmónia, tiež postupne roztrieštená bláznivými momentmi. Pravá hudobná schizofrénia. Asi aj preto mám songy tohto typu na tvorbe tepličákov najradšej. Záverečná „Jdi tam, nevím kam, přines to, nevím co“ je presne tak šialená ako jej názov. Tiež na prvé počutie ťažšie vstrebateľná, no po rokoch je to dokonalá vec, ktorá pohladí na duši. A presne tak pôsobí jemný záver, kde do gongov a činelov znie jemná basová linka a piano, nad tým saxík v harmónii so spevom. Dokonalý záver dokonalého albumu. Hoci kapela po ňom vydala množstvo iných skvelých titulov, práve tento je stále u mňa na najvyšších pozíciách.
Kto nemá pôvodné vydanie ako ja, a nedostal sa ani k francúzskej reedícii, túto by si nemal nechať ujsť.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: