DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 28. januára 2018

ALTER EGO „Back to the rock & roll“ CD 2017 (Slovak Metal Army)

Juro Hariň pod hlavičkou SMA vydáva rôzne tituly rôznych žánrov. Niektoré ma prekvapili, bo by som nepovedal, že práve toto by mohol on vydať. Medzi tieto tituly patrí aj cd prešovských hardrockerov Alter Ego. Po prelistovaní bookletu plného variácií na tú istú tému a to kapela, mi to prišlo také no... Na môj vkus by stačila aj jedna jediná. Ale šak to neni môj album.
Hudobne je to tiež pre mňa nesúrodé. Chvíľami tradičný hard rock, ktorý nemusím (songy „Restless“, „Back to the rock&roll“, „Back door lover“) a na druhú stranu s modernejšími vplyvmi, ktoré si aj vcelku občas vychutnám. Sem patria napr. „Rear-view mirror“ so silným vplyvom Guns´n´Roses z obdobia „Appetite for destruction“. Je tu vyhrávka na konci v duchu hitovíc ako „Welcome to the jungle“ či „Sweet child o´mine“. Moju pozornosť upúta vždy štvrtá „Who knows?“, ktorá je síce pomalšia, no napriek tomu znie šťavnato a sviežo. Veď už len úvodné sóličko je z tých lepších, hoci, keby bolo len polovičné, bolo by dokonalejšie. Aj spev v slohách posadený nižšie znie lepšie jak typický hardrockový kastrát, ktorý mi dokáže tento žáner vždy znechutiť. “Nobody can touch my baby“ je tiež pomalšia vec, no nesie styčné prvky s predošlou vecou, je svieža, neprepchatá klišé a spevovo nižšie. Skvelá je aj „Rock habit“ v strednom tempe s vyhrávkami ála Iron Maiden, no rytmické gitary v slohách pekne moderne zasekávajú a refrény sú burácajúce akordovky. Veľmi dobre vystavaná vecička. Keby boli ostatné aspoň takéto, album by bol nadupaný po okraj. A celkom dobre znie aj záverečná „Atomic bomb“ s pomalými slohami za zvuku akustickej gitary a zrýchlenými refrénmi s tvrdými gitarami a dobrou vyhrávkou na pozadí. Potom je tam tretia kategória songov, ktoré by po drobných úpravách vliezli do skupiny silno počúvateľných vecí. Titulná vec má ešte síce grády ako prvá „Rear-view mirror“, no jej kvalít nedosahuje. U nej som na vážkach, raz mi sadne, inokedy ju po chvíli prepnem. „Sex machine“ začne funky-gitarou a plus-mínus v tom duchu sa aj nesie. Gitara hojne korenená wah-pedálom má šmrnc. Spevovo v pohode, no zabíjajú ma „žánrové škrekoty a výkriky“, ktoré si spevák nejak stále nemôže odpustiť. „Paralyzed“ je riffmi Black Sabbath a spevom trošku aj Mercyful Fate bez Kingových výšok. Nie je to úplne zlý song, no nesie až príliš veľa odkazov na otrepané mená. „Rock city“ začne klasickým, vcelku masívnym riffom v duchu takých W.A.S.P., len vzápätí sa ozve stupídny text, ktorý by v podaní spomenutých nepôsobil nepatrične (a to by som ho tiež považoval za sračku), no keď vylezie z hrdla chlapca z východného Slovenska... Je to skrátka opäť prestrelené klišé, ktoré bandu zbytočne zráža na úroveň lokálnej zábavovky. Podobné „mačo-zlátaniny“ ma nebrali ani v 14-ich. To, že som popracoval na svojej angličtine mi pri tejto kapele príde ako prekliatie. Škoda, bo hudobne 80-ková záležitosť, ktorá neurazí.
Čiže, ak mám zhrnúť toto cd, asi by som radšej počul 25-30 minútovú osekanú verziu, ktorá by vyrážala dych a bola plná šťavnatej hard rockovej moderny, ako túto takmer hodinovú verziu. No ak to baví kapelu, nie je o čom.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: