DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota 27. januára 2018

Lvmen + Tomáš Palucha - 23. 1. 2018, Trenčín - Lúč


Keď vyšiel nový album Lvmen, predpokladal som, že by sa kapela mohla vydať aj na jeho živú prezentáciu a konečne si ich pôjdem pozrieť. Po tragickom minulom lete sa moje nádeje začínali rozplývať, preto ma potešilo, keď som sa koncom min. roka dozvedel, že koncerty predsalen budú. Nadišiel deň D. Trval niekoľko rokov (v prípade tejto kapely). Konečne som sa raz na koncert Lvmen aj vybral, aj keď už v značne pozmenenej zostave oproti minulým zástavkám, ktoré som všetky premeškal rôznymi spôsobmi. Tak isto som vynechal aj akciu, kde hrali Tomáš Palucha. Tento večer som si ich však nenechal ujsť a do Lúča som prišiel dokonca na ôsmu, čo u mňa nebýva zvykom. Vo vnútri už bolo oveľa viac ľudí, ako som predpokladal a stále chodili ďalší, čo bolo prvé (a vôbec nie zanedbateľné) pozitívum tejto akcie. No asi to bolo aj tým, že prevažovali staršie ročníky (aspoň som tu raz nevyzeral jak hasič na dedinskej zábave). Na pódiu trónili dve sady bicích a za nimi plátno na projekciu. Tušil som, že dnešný večer bude špeciálny. Dobrá predtucha.
Po pol deviatej (resp. krátko pred deviatou) hodine večernej sa na pódiu zjavila štvorka muzikantov a klub mierne potemnel. TOMÁŠ PALUCHA začali vyklepávaním na kotly a syntezátorovými zvukmi. Do toho jedna gitara vybrnkávala a po chvíli sa pripojila druhá slajdovými vyhrávkami. Song postupne gradoval a ľudia pod pódiom sa začínali kývať v rytme zvuku šíriaceho sa z pódia. Parádne inštrumentálne plochy a v pozadí čiernobiela projekcia, ktorá umocňovala dojem z hudby. Dobre nastrihané a deformované zábery zo starých filmov. Zvuk takmer čistých gitár sa pekne dopĺňal so skvelou rytmikou, sem tam basák spustil sample. V krátkych pauzách medzi songami ľudia hlasno prejavovali nadšenie a šlo sa ďalej. Inštrumentálny post-rock s niekedy takmer južanskými a orientálnymi vyhrávkami, ktorý ani na moment nenudil. 
LUMEN
Skladba za skladbou až k záverečnej svižnejšej veci, ktorá set pražákov ukončila vo veľkom štýle. Ani neviem ku komu by som tvorbu tejto bandy mohol prirovnať. Možno post-rockom líznuté kapely ako frantíci OAK, či Slovinci The Canyon Observer v kľudnejších polohách. Z mojej strany absolútna spokojnosť a zážitok, ktorý pýta po opakovaní. Ich budúce vystúpenie sa budem snažiť nevynechať.
Po krátkej pauze sa nástrojov chopili obaja gitaristi z predošlej bandy, pridal sa k nim aj bubeník a k nim zostávajúca trojica LVMEN. Priestorom sa začalo šíriť intro posledného albumu „Mitgefangen mitgehangen“ a na plátne sa rozkrútili apokalyptické obrazy. Gitary zaburácali podporené dvomi bicími artilériami. Po chvíli gitary stíšili, aj „hosťujúci“ bicman stíchol, aby sa ozval filmový sampel. Skvelý moment, no ešte mocnejší bol, keď song prišiel k tvrdej časti a zarachotili obaja bubeníci súčasne. Nevedel som si predstaviť, ako bude znieť banda s dvomi bubeníkmi, no musím povedať, že to bolo nadupané a živelné. Do toho Husar škrekotal spolu s basákom svoje posolstvá a gitary revali a ťaživo škrípali. K tomu pulzujúca projekcia. Skrátka, hneď od prvého momentu intenzívny zážitok. Po v podstate miernejšej produkcii prišla 
LUMEN
pre mňa extrémnejšia vec v podobe úvodnej skladby z predošlého albumu „Heron“. Aké bolo poradie ďalších songov netuším. No započul som aj ďalšie veci z novinky. Silná vec bola, keď do vybrnkávania čistej gitary a jemného tlkotu bicích gitarista zastretým hlasom odspieval slohy, aby ho v drsných pasážach vystriedali klávesák s basákom svojimi frenetickými škrekotmi. Alebo aj tradičným introm z Markéty Lazarové odštartovaná vec, kde Josef Kemr vykrikuje o vojne (čomu zodpovedala aj videoprojekcia plná vojnových scenérií). Aj tu sa dostal k slovu zastretý, hlboký hlas gitaristu a decentné vybrnkávanie. A tradične sa striedali intenzívnejšie časti s kľudnejšími. Netuším, koľko celý set trval, no moje nadšenie z neho nebralo konca. Zvuk maximálne vyvážený po celý čas. Všetky nástroje zneli štandardne dobre. Husia koža po celý čas.
Môj prvý kontakt s touto bandou naživo bol nezabudnuteľný. Cestou domov mi pískalo v ušiach, no v mojom vnútri sálala pohoda a pokoj z nadobudnutého zážitku. Ani nočný mrázik ich nedokázal ochladiť.

-Majto C.-

Fotky: Dárius


Žiadne komentáre: