DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok, 17. marca 2016

GUTS & GUNS „The Pig Rug Collection“ LP 2012 (SM Musik, Sick Man Getting Sick Records)

Dôkazov o tom, že nemecká scéna mi môže ponúknuť veľa zaujímavého dostávam stále viac. Jedným z nich je aj nahrávka kvinteta z Lipska, ktorá sa skrýva v kartónovom obale s čudným motívom. Po prvom vypočutí šla na dlho bokom, no po opätovnom škrabaní ihlou z nej vyliezlo to divné čosi, čo ma omotalo chápadlami a vynútilo si moju pozornosť.
Besný rytmus v bicích v úvode „Feed my rage“ je len vzdialená predzvesť toho, čo album ponúka. Po napojení parádnej gitary song po chvíli spomalí do rýchlejšieho stredného tempa a začne zúrivý súboj stoner-rockových (metalových) riffov s dvomi drsnými ženskými hlasmi. Besná besnota a akási podprahová chytľavosť. „Elephants stamped me free“ pokračuje v nastúpenom trende. Bicie klepocú parádne rytmy a gitary vrhajú hutné sekačky. „Dead stones“ odštartuje parádnou vyhrávkou presahujúcou až kamsi do emo-hardcoru, podporenou vírením kotlov. Po chvíli sa vráti do vôd stoner hardcoru, no zaujímavé pasáže neubúdajú. Na prvý dojem stále chaos, no pod tým kopec muzikality a emócií. Neviem, či má zmysel rozoberať album song po songu, bo každé prirovnanie aj tak zlyháva, bo nemôžem nájsť vhodné výrazivo, ktoré by dokázalo priblížiť tú spleť tónov a špinavých melódií valiacich sa z reprákov. Je to tak hnusné, špinavé a drsné až je to krásne a príťažlivé. Gitary stále prichádzajú s čímsi novým, raz hutná tvrdosť, potom trochu vybrnkávania, psychovyhrávka meniaca sa na priamočiaru rockovú linku, k tomu basa s parádnym zvukom jak Voivod na albme „Angel rat“. Bubeník tiež hojne využíva komplet sadu. A do toho všetkého ešte viac chaosu a surovosti vnáša Karin svojím chorobným hlasom. Nedokážem to nechať bez povšimnutia a nedokážem povedať prečo. Každopádne tento album nebude pre milovníkov jasných liniek a jednoduchých melódií. Nie je pre každého, no verím, že dokáže zaujať. Bola by škoda, keby tak parádne dielko zapadlo prachom.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: