DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok 11. júna 2015

BLOOD IN OUR WELLS „Echoes of desolation“ LP 2014 (Waking The Dead Records)

Kúpa tohto albumu u mňa prebehla, ako býva dobrým zvykom, doslova naslepo. Vedel som len, že je to titul vydaný labelom, čo spáchal splitko Tummo s Tomorrow´s Hell či posmrtný album Mass Genocide Process, čiže tituly tešiace moje sluchovody v miere značnej, hoci dnes už nie tak často.
K albumu samotnému. Po dlhom a znepokojivom intre ma vždy skopne nástup kapely v songu „O přežití“, čosi tak nevýrazné asi ani nemôžu myslieť vážne. Zahuhlaná gitara spolu s basou drhnú tuctový riff utopené pod rinčiacou hi-hatkou do toho záhrobný hrdelný rev. Doteraz ma ten song o svojich kvalitách nedokázal presvedčiť. To našťastie nie je prípad ďalšej veci „Absolutní nezájem“, ktorá sa sunie v ešte dusivejšom tempe, no má takú obskurnú atmosféru ranných death-doom kapiel prelomu 80s a 90s. „Chaos materiálního světa“ uvedie gitarová vyhrávka, ktorá sa potom prepletá slohami. Tempo stále mazľavé, zvuk špinavý, no gitary sa mi zdajú mierne výraznejšie. Najpôsobivejší song albumu však otvára stranu B. „Zrcadlo“ sa síce tiež plíži spočiatku ako songy predošlé, no zdobí ho pekná vyhrávka v úvode a neskôr sa mierne rozbehne a v rachote duniacich dvojkopákov sa prederie ku koncu, kde sa opäť ozve tá vyhrávka. Tou melódiou mi to trošku ťahá k black metalu, čo mi evokuje aj song nasledujúci „Vnitřní kolaps“. Nie však uháňajúce severské spolky. Skôr pomalšie atmosferickejšie veci ako napr. demo brazilcov Malkuth (na ktoré mi kdesi u našich sadá prach), či čechov Unclean (aby som po príklady nechodil ďaleko). Album uzatvára opäť pomalý, inštrumentálny kus „Blood in our wells“ – opäť ťaživý death-doom s black vyhrávkou. Keď sa song pred koncom ešte viac spomalí, pripomína mi to ranný Asphyx. Dobrý dojem z jeho nálady ešte umocňuje znepokojivá vyhrávka. Škoda, že mi ho vzápätí dodrbú záverečným outrom, ktoré by sa možno vynímalo na prasárnach typu Mortician, no tu mi to nesedí.
Nemám doma veľa albumov, ktoré som kúpil a ani po čase som k nim nenašiel cestu. „Echoes of desolation“ je jedným z nich. Musím mať vyslovene náladu, aby som sa odhodlal si ho pustiť a keď už to urobím, počúvam väčšinou len B-stranu. To ale neznamená, že ďalších 299 ľudí ním nemusí byť nadšených...

-Majto C.-




Žiadne komentáre: