DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota, 22. novembra 2014

ESAZLESA „St. Tropez“ 10“LP 2013 (kooperácia)

Táto kapela znovu vydala materiál vo formáte, ktorý sa mi od nich hudobne pozdával najviac. Desaťpalcový vinyl bielej farby s krásne jednoducho graficky spracovaným čiernobielym obalom s kresbou. Po tejto stránke je to dotiahnuté skvelo. Áno, je pravdou, že mojím miláčkom je ich prvý počin, desaťpalec „Vyhlídky a konce“, ktorého sa dodnes neviem dopočúvať, dodnes je pre mňa ich majstrovským dielom. S vedomím, že dosiaľ sa im u mňa tento materiál prekonať nepodarilo, som zvedavo čakal, či sa im to podarí na najnovšom. A hoci som si spočiatku myslel, že ani náhodou, keď som si našiel dostatok času vypočuť si materiál v kľude, začal som odhaľovať všetky jeho krásy.
Hneď úvodný, titulný song začne peknou melodickou vyhrávkou, no sú doňho v trojminutovom úseku vtesnané všetky atribúty, ktoré robia tvorbu tejto bandy tak príťažlivou. Dravé gitary, emotívny spev, krik, zbesilé bicie, ale aj pomalšie emotívnejšie pasáže s nádhernou gitarovou hrou. Najviac ma uchvacuje nasledujúci song „Těhotná žena“ (podobne ako „Sobec“ z prvej desinky, či „Průměrný děti historie“ zo splitka s Five Seconds To Leave, ku ktorej vznikol zaujímavý klip), ktorý začne príjemnou postrockovou vybrnkávačkou s deklamovaným spevom, aby sa po chvíli rozbehol, no stále si udržuje postrockovú náladu a celá postupne vyvrcholí v screamo divokom víre hysterického vreskotu a tvrdej gitary. Po čase sa vráti krásna jemná pasáž, kde gitary žblnkocú a hladia, no koniec zas patrí naliehavej drsnej paľbe. Skvelá vec. V rovnakom duchu ako úvod prvej strany sa nesie aj „Tahle párty nekončí“ na druhej, ktorá má oproti songu z A-strany navyše aj svižnejšie tempo a tvrdé pasáže pôsobia divokejším dojmom. Celá je trošku viac kontrastná ako titulný song, ktorý je celý skôr melodickejší vďaka vyhrávkam. Dobre je vystavaná a udržuje stále pozornosť svojimi zmenami. Posledná „Prázdný pokoj plný svobody“ začne tiež decentnými čistými gitarami a hovoreným slovom, no tvrdé gitarové steny sa tu k slovu dostanú oveľa skôr ako v songu „Těhotná žena“, no tempo je aj tu skôr stredné. Pasáže sa opäť voľne striedajú, no nálada je stále príjemne chladivo-jesenná. Vynikajúco tu znie aj hra bubeníka, ktorý okrem základnych rytmov hru spestruje jednoduchými prechodmi, protirytmami a celkovo sú bicie pod tou všetkou melodikou vcelku výrazné a vhodne dopĺňajú celkovň náladu songu. A celkovo sa dá povedať, že na celom materiále hrá bubeník dosť výrazne, pričom ale neupozaďuje gitary a vokály, skôr ich „dolaďuje k dokonalosti“.
Keď sa pozrem na tento materiál ako celok, musím uznať, že napriek počiatočnému trošku rozpačitému dojmu sa z neho po dlhodobejšom posluchu vykľula zaujímavá vecička, ktorá mi spestruje chvíle, kedy nemám chuť sa príliš usmievať a len tak nechávam myšlienky plynúť s vetrom pod ťažkými sivými mrakmi napratanou oblohou za zvukov krákania kŕdľa vrán roztrúseného po poliach. Myslím, že v mojom rebríčku sa dostal na úroveň debutu „Vyhlídky a konce“ a možno ešte o kúštik vyššie. A hoci na ňom borci nepredviedli nič iné ako na predošlých nahrávkach, táto ma baví počúvať stále. Ktovie, akým smerom sa bude uberať materiál na ďalšej nahrávke tejto bandy.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: