DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

utorok 27. augusta 2019

REFUSED „Freedom“ LP 2015 (Epitaph)

Meno tejto švédskej svorky sa o mňa nejaký čas obtieralo, no nejak extra som nikde nepátral po ich tvorbe. Až dlho po ich „ukončení činnosti“ som si nakoniec zadovážil ich vtedy finálny počin „The shape of punk to come“ a bol som veľmi milo prekvapený ich produkciou. Hneď som pochopil, prečo to meno u mladších ročníkov malo taký zvuk. Množstvo živelnosti, energie a nasadenia na strane jednej a kopec muzikality na druhej. Po nejakom čase sa banda dala opäť dokopy a svet obohatila aj ďalšou nahrávkou. Darovali nám Slobodu. Aj pri tomto albume nejaký čas trvalo, kým sa ku mne dostal. Potom trvalo, kým som ho absorboval. To, čo tu švédsky blázni predvádzajú, sa nedá ani opísať jednoduchou vetou. Úvodná divočina “Elektra” je voľným pokračovaním predošlej tvorby. Striedajú sa jemnejšie party s intenzívnejšími. Gitary sú dokonalé vo svojej jednoduchosti. Parádny začiatok. No šoky (a chuťovečky zároveň) prichádzajú až so štartom druhej “Old friends/New war”. Basa seká s kopákom, ako svojho času predviedli NoMeansNo na albumoch z 80s. Potom sa ozve parádny part akustickej gitary a besnenie môže začať. Žiadna extrémna rýchlosť, song plynie v pomalšom, divno nasekanom pochodovom tempe. Skvelé gitary, emotívny vreskot doplnený o hlboké vokály. Skvelý post hardcorový kúsok., z tejto kolekcie môj najobľúbenejší. Bez nejakých okolkov sa “Dawkins Christ” objaví vzápätí cez elektronickú vsuvku s ženským vokálom a jemnú gitarovú kudrlinku skladba plynulo vygraduje a prejde do nasledujúcej besnoty, kde gitary neúprosne odsekávajú frázu za frázou, tón za tónom, slovo za slovom. Neúprosnosť tomu pridávajú aj svižné bicie. Do pomalších hypnotickejších polôh sa vrátime vo “Francafrique” s jednoduchými gitarami a skvelými spevmi. Pod melodickými refrénmi hrá aj basa peknú melodickú linku. V závere sa ozve dychová sekcia, čo dodá už tak dokonalej veci ďalší rozmer. Záverečná “Thought to blood” začne zadumanejšou časťou s emotívnejším spevom, ktorú vystriedajú ostré gitary a vreskot speváka. Dobre vyznievajú klávesové linky a celkovo elektronické vsuvky. Aj tento song je po okraj naplnený nápadmi rôznych farieb a odtieňov. Táto mnohotvárnosť, pre kapelu tak typická aj v minulosti, je tu však dotiahnutá k väčšej dokonalosti. Aspoň mne sa zdá, že pasáže napriek kontrastnosti lepšie držia pokope a plynulo sa prelievajú jedna do druhej. Na konci sa mi väčšinou nechce platňu obrátiť a pustiť druhú stranu, tak ju dám aj 2-3x po sebe. Keď už sa na otočenie odhodlám, už zkraja ma uvíta rozverná rocková gitara, na ktorú sa napoja svižné bicie a dychová sekcia. “War on the palaces” je celkovo odľahčenejší, rytmický rock-song. Znepokojivo sa vráti hneď s prvými tónmi “Destroy the man”, kde, slohám postaveným len na rytmike, kontrastujú zbesilé sekačky gitary v refrénoch. Nasledujúca “366” sa ani nesnaží omámiť nás zvodnými tónmi a jednoduchým rytmom. Rovno nás rozčesne šialenou gitarovou linkou a neurvalým revom. “Servants of death” ovije žblnkotavou gitarou, jemne vrniacou basovou linkou a najjednoduchším rytmom, aký sa dá zahrať. Pritom si ani neviem predstaviť, že by tam mal byť iný. Takto je to dokonalé.. Záverečná “Useless europeans” začne ambientnejšie s repetitívnou basou a príjemnou gitarou na polochách kláves a prejde do mierne naliehavejších refrénov. Keď song stíchne, aj to ticho je hmatateľné a husté. Švédski šialenci predviedli, že nápadov majú ešte viac ako v minulosti a dokážu nimi pekne narábať a hýbať a dávať ich dokopy. Skvelý album. Teším sa na aktuálnu novinku.

-Majto C.-




Žiadne komentáre: