DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok 27. novembra 2017

POSTCARDS FROM ARKHAM – Manta (2017, MetalGate, 40:31)

Keď sa metalom a potom hlavne jeho extrémami zaoberáte vyše tridsať rokov, ľahko dospejete k pocitu, že ste už počuli všetko a objavovanie nových vecí u vás skončí na vedľajšej koľaji, lebo už žiadne nové veci nie sú. To naštve, predsa len chcete počuť niečo ak už nie vyslovene nové, tak aby vás to oslovilo nejako inak než bežne. Len kde to vziať a nečarovať? Už nejaký čas som v časopisoch a na nete narážal na hojné zmienky o havířovskej kapele POSTCARDS FROM ARKHAM. Tak reku poďme na to, Lovecraftovo dielo mám rád, aj ho zhudobňujú zástupy tvrďasov, otestujme, ako to vyzerá v post a progresívnom podaní. Nie že by som sa v týchto veciach rochnil 24/7/365, ale niečo z toho baví, aj nejaké takéto koncerty som už zažil.
Na Youtube som natrafil hlavne na tvrdé skladby tohto spolku, ani nie veľmi post, ale haluzné atmosférické rubárne s často fakt strhujúcimi linkami, tento vír ma vtiahol naozaj hlboko, zaujali viac než väčšina súčasného atmo/melo black a death metalu. Tvrdé, divoké, atmosférické, vokály zloba a celé trochu inde, proste prekvapenie. Viem, že majú už tri albumy, pustil som sa do aktuálneho „Manta“, vydaného pred pár mesiacmi. Je na ňom deväť kusov za sympatických štyridsať minút, teda žiadne kilometrové post- plochy, nálady a halucinácie, skôr klasické skladby na počúvanie i koncerty. Hudobne ťažko zaraditeľná záležitosť, silne atmosférický a svojský mnohovrstvový materiál, v ktorom samozrejme nájdete klasické postrockové výrazivo vrátane „trademarkových“ postupov, nálad a znenia, viacero skladieb je skôr inštrumentálnych a atmosférické nárezy ako napríklad „The Kvlt Ov Dream“ sú možno aj v menšine. „Manta“ však rozhodne boduje mnohovrstvovosťou, atmosférou tajomna, vášne, mrazivej neistoty a divnej melanchólie, kontrastmi divokých a uvoľnených plôch, bohatými aranžmánmi s pôsobivým začlenením husľových a klavírnych liniek a širokou škálou vokálov od growlov, revu, zastretého šepotu po recitáciu, k slovu sa dostane aj ženský element, je tu toho hojne a zároveň neprepchato. Miestami táto hudba pôsobí ako stret 90-kového atmo-extrému a novodobých post- výletov do iných dimenzií, možno že práve to ma na nej baví najviac.

Martin Lukáč



Žiadne komentáre: