DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok 27. novembra 2017

CONTWIG „Freibad“ LP 2015 (kooperácia)

Ďalší z albumov odložených v depozite, pričom ma síce po prvom vypočutí oslovil, no na jeho smolu bol v balíku, ktorý skončil v zabudnutí pod záplavou starších vecí. Tak si teraz sypem popol na hlavu, no teší ma fakt, že muzika v jeho drážkach ma baví rovnako ako keď som si ho priniesol domov.
Od prvej spätnej väzby v „A sleepless night“ zaútočí táto francúzska partička zbraňami silného kalibru. Pomalé tempo s matematickými gitarami a šialencom s mikrofónom. Jeho rev dodáva už aj tak dostatočne neuchopiteľnej hudobnej produkcii na väčšej chaotickosti. Nie je veľa kapiel, ktoré dokážu produkovať takúto formu šialeného hardcoru, kde počujete mix riffov Behold the Arctopus, noise rockovej gitary s vreskotom šialenca ála Meshuggah, no viac výškovejším. K tomu bubeníka striedajúceho protirytmy s grindovou klepačkou a stredným tempom, to všetko vždy len na pár taktov. Jednoducho rana na solár, ktorá okamžite vyrazí dych. A keď chvíľu vydrží bubeník držať jeden rytmus, menia sa gitary. Iné to nie je ani v nasledujúcich songoch „Full of rage“ a „With the target of my knife“, ktorá je navyše plná prevažne pomalších temp. A keď sa v polovici objavi emocorová pasáž s vybrnkávanými čistými gitarami a hovoreným slovom za decentného vyklepávania, ktorá v podstate vydrží až do konca, je to zmena ako sa patrí. „As only doubt“ začne bubeníkovým klepaním, akoby pokračoval song predošlý, do čoho po chvíľke zaburáca basa a zakvília gitary v svojich šialených linkách. Gitary sú tu obzvlášť vydarené a jeden znepokojivý repetitívny riff sa začne prepletať zmenami rytmu a spolu s bicími nakoniec gitary pekne vygradujú v záverečnom finále. Druhá strana tiež nešetrí zmysly ani trochu a hneď songom „But afterall“ pokračuje tlak na zdravý rozum po všetkých stránkach. No najväčší útok príde v nasledujúcej smršti „From mars“, kde po grindujúcej klepanici prídu sekané gitary jak z debutu čechov Sebastian „Sny o Marii“, aby sa nenápadne preliali do záverečnej kľudnej pasáže. Po nej nasledujúca „Everything you hate“ zostane verná názvu a naplní vás nepokojom rovnakými prostriedkami ako song predošlý, len pasáže sa striedajú v iných poradiach a pomeroch. Nič nám nezostane dlžná ani záverečná vec „(and) Love is just a single tiny dot“. Znovu rev psychopata do pokrútených gitár a šialene tepajúceho rytmusmajstra. Jedno sa tejto kapele uprieť nedá. Keď rozlúsknete škrupinu neprístupnosti tvorenej šialeným hlukovým terorom, objavíte množstvo muzikality a dokonalej harmónie skrytej pod nánosom spätných väzieb a surového hluku, ktoré naoko neladia. A ešte keď si uvedomíte, že nahrávka je v štúdiu len znovu zmixovaný živák, nebudete chápať asi rovnako ako ja. Títo chlapci asi nie sú z tohto sveta, čo môže potvrdiť každý, kto ich videl na pódiu v Seredi napredposlednom Ffud feste. Ak niekde v distre uvidíte tento nenápadný obal a máte radi šialenú formu hardcoru, isto po ňom siahnite.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: