DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok, 24. decembra 2015

NOTHING „Embrace the hatred“ 12“ 2012 (This Charming Man Records)

Keď tu hrali lipskí fíni Midnight Crisis, urobil som u basáka nákup vinylov a jedným z nich bol aj debut berlínskej bandy Nothing. Thrashové gitarky a punk tempá ma chytili hneď na prvé počutie, no potom som na nich nejak zabudol, resp. extra som nesledoval ich činnosť, až som kdesi objavil tento ich druhý titul. Voľba bola jasná. Mám doma aj ten.
Oproti prvému albumu borci trošku zvoľnili, čomu ale ešte nenasvedčuje odpichnutý úvod „Last warning“ s thrashovo-ostrými gitarami a zvonivou basou. Song postupne spomaľuje, až k záverečnej časti, kde už hrá len gitara haluzný motív. „Nothing´s under control“ je síce tiež svižnejšia, no gitara už nie je tak thrashovo ostrá jak v minulosti, no o parádne vyhrávky opäť nie je núdza. Svojou jednoduchosťou mi to pripomína novodobejšie albumy Motorhead a spevom trochu rostočanov Crushing Caspars. Podobne je na tom aj „Fallen from grace“, na ktorej sa mi ale veľmo pozdáva, keď v závere spomalí a po partoch sekaných riffov príde parádne sóličko. Skoro až heavymetalové sóla spestrujú aj nasledujúcu „Rough justice“, no ani tie nezabránia pocitu jednotvárnosti, bo song sa nesie v tempe predošlých vecí. Výraznejšia zmena tempa aj mierne pritvrdenie príde až na začiatku druhej strany v hutnejšej veci „Dead end“, v ktorej sa pekne striedajú tempá. Myslím, že je to aj najzaujímavejší kus tohto albumu. „We embrace the hatred“ sa nesie v tempe jak väčšina songov na prvej strane, našťastie ju však zdobia parádne thrashové gitarky (trochu z toho cítim Exodus na debute Bonded by blood) a parádna hutnejšia, pomalšia pasáž. Rytmicky rôznorodá je aj záverečná „Young punx“, ktorej však chýba výraznejší motív.
Celkovo sa mi zdá debut „Double dose of negativity“ výraznejší hudobne aj zvukovo nadupanejší. Ak ho však nevlastníš a nikdy si ho nepočul, „Embrace the hatred“ ťa istotne dokáže zaujať.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: