DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok 4. decembra 2015

BETON „Konský kokot“ LP 2015 (kooperácia)

Beton som mal dlho za nevýraznú crust-punkovú kapelu, no po nejakom čase som ich opäť videl naživo v Lúči, keď spolu s inými bandami predskakovali švédom Miasmal a už tam som počul jak dujú severské vplyvy na lepšie časy. Na neskoršom koncerte v Boogičku už som spokojne vrnel v záplave chrastivých tónov blízkych môjmu srdcu.
A presne v tom duchu sa nesie aj tento skvelý materiál. Od prvého hrabnutia strún v otvaráku „Vajnory“ mám pocit, že počúvam skvelo namixovaný výber „Left hand path“, „Dark recollections“, „Into the grave“, „Where no life dwells“ či „Like an never flowing stream“. Gitary chrastia jak z hlbín samotného Sunlight štúdia vytiahnuté, chýrnym Tomasom Skogsbergom navrceté. Jednoducho lahôdka, najmä pre človeka, čo zachytil začiatkom 90s tú prvú vlnu severského lomozu a nechal sa ňou opantať. A keď potom nastúpil ešte svižnejší song „Metalový plecniak“, to mi len padla sánka. Áno, kurva áno! Toto som miloval na starom švédskom death-metale. To hvízdanie severáku v gitarách, to chrchlanie v hlase, tú nemilosrdnú rúbanicu bicích. V podobnom duchu ma jak starý babkin koberec vždy vypráší „Satanove rifle“, no ešte predtým pomasíruje „Horiaca žmola“. Toto, čo páni a dáma predvádzajú, to je nálož jak stehno. Druhú stranu otvárajúca „Jama a kyvadlo“ je zas v stredne rýchlom tempe s parádne ostrými riffmi a jednoduchým sóličkom. „Fajčiar“ svojou intenzitou odfajčí vrch gebule každému, čo ňou ešte nezačal trepať do rytmu. Nemôžem si pomôcť, no znie to švédskejšie jak mnohé švédske kapely súčasnosti. A “Clandestine“ z toho páchne kurevsky. „Krvácam sám“ a „Obezita a komplexy / Autanko“ majú nádych vplyvu Wolfpack/-brigade, Disfear, crust jak lusk, pričom v druhom z nich prihodí svoj hrdelný prejav aj basáčka. Záverečný song „Flexibilné ženy“ je už len dôstojným uzavretím tejto švédskom napáchnutej parádnej jazdy. Okrem skvele vyváženého zvuku si osobitnú pozornosť zaslúžia aj texty. Pekne som uchcával už z názvov, no literárne skvosty ako napr.: „ do huby idú drinky a nie do vitrínky. Objednávam ďalšie, nekukám na hodinky...“ ma zložili. Nadhľad ako sa patrí. Vo všetkých ohľadoch nadupaný album, ktorý je navrch zabalený vo vkusnom gatefolde. Toto skrátka musíš mať doma a točiť do nemoty...
PS: pre neznalých problematiky, správne odpovede sú: Entombed, Carnage, Grave, Unleashed, Dismember, Entombed.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: