DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok, 1. septembra 2015

UŽ JSME DOMA „Pohádek ze Zapotřebí znovuudělání fortelné“ CD 2014 (samovydanie)

UJD sa rozhodli znovu-vydať dávny album „Pohádky ze Zapotřebí“ a z viacerých možností vybrali jeho nahratie v súčasnej zostave, čomu prispôsobili aranže aj poradie songov. Hoci som chvíľu váhal, či si toto vydanie zaobstarať, či to vôbec má nejaký význam, či to len neznehodnotí pôvodné vydanie, no s odstupom času som si istý, že vôbec nie, práve naopak. „Znovuudělání“ je po všetkých stránkach parádne. Hneď od úvodnej veci „Tadyna“ je jasné, že zážitok to bude ako vždy. Ak máte napočúvané pôvodné vydanie, isto vás prekvapí ako mňa, keď sa namiesto saxofónu Dolanského ozve trúbka, no trvá to len niekoľko okamihov. Skladba v novom šate znie údernejšie, no keď nastúpi dvojka „Ránoc“, to eštelen padá sánka. Gitara znie pekne tvrdo a trúbka ešte šialenejšie ako saxík. Nová verzia je dokonalá. Takto by som postupne mohol vyzdvihnúť skladbu po skladbe, kde nové verzie obohatili dokonalosť starých. Je jedno, či vylepšeným zvukom, abo aj pridanými pasážami (part ústnej harmoniky v úvode „Bílá hůl“, mierne iný spev vo „Vodníkovi“, hosťujúci fagot dopĺňajúci trúbku – „Hlína“, „Todobot“, či hosťujúce saxíky v „Kouzelníkovi“ – dokopy s drsnými gitarami to znie jak vec od Bez Ladu a skladu z albumu „Horúce hlavy“), skrátka, tento materiál znie fakt skvelo. Len voči jednej novej verzii mám výhrady. Teda ani tak nie voči skladbe samotnej, ako skôr o sample, ktoré mi kazia celkový dojem a pôsobia dosť rušivo. Je to pomalá, zádumčivá vecička „Až pak“. To je však jediná moja výhrada voči novším aranžmánom. Veď napr. takú „Tání“ v jej mohutnejšom prevedení je radosť počúvať, pritom sa zachoval jej charakter a zmenil sa len jej zvuk. Podobné je to aj v songoch „Znovu“ a „Málokdo“, či záverečnej nadupanej „Kůželíná“. Nový, vyváženejší a prieraznejší zvuk dal songom novú energiu, ktorá predtým v niektorých z nich len vyvierala, teraz prúdi v gejzíroch. Najmä bicím zvuk pomohol, pretože vždy hrali v tvorbe UJD spolu s basou nezanedbateľnú úlohu, no aj gitara, ale vlastne komplet celá nahrávka znie výraznejšie. Staré dobré veci dostali novú krv. Za seba môžem prehlásiť, že milujem obe verzie, no pravdou je, že v súčasnosti častejšie počúvam práve „Znovuudělání“ oveľa častejšie ako „Pohádky“ a ak aj počúvam staršiu verziu na cd, často si naprogramujem songy práve do nového poradia.
Milovníci avantgardnejšieho prístupu k muzike, so štipkou punkovej neučesanosti a hromadou muzikality, už isto toto cd doma majú. Ostatní odvážlivci na rozšírenie obzorov majú dvere otvorené.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: