DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok, 10. septembra 2015

CATASTROFY „Zbojnícky tanec“ LP 2015 (Catastrofyc Crew Records / Support Underground)

Keď som raz len tak blúdil ne(sve)tom, narazil som na nahrávku „Tento štát sa musí zničiť“ a príjemne ma pošteklilo pri chrbtici. Hudobne staré časy uctievajúci thrash metal s kritickými textami v rodnej reči, no radosť počúvať. Už v tých časoch sa objavili náznaky „zbojníckych motívov“, ktoré sa naplno rozvinuli na aktuálnom albume. Hneď úvodná minutovka „Anciáša, zmráka sa!“ začína fujarou, ku ktorej sa pridajú bicie s drumbľou a výkriky rúčich chlapcov. Hneď na to sa vyvalí ostrý thrash „Zbojníci apokalypsy“ ála Destruction, ale aj klasickej školy Bay Area thrashers – skrátka drsné technické riffovačky a parádne melodické vyhrávočky a sóličká – trošku Exodus, trošku Destruction, trošku Megadeth, no všetko len približne. V songu „Sedlák“ zas počujem inšpiráciu riffmi Testament v období prvých troch albumov, proste chlapi si zobrali po štipke od starých pardálov a namiešali to do svojej muziky a znie to preparádne. No hudobne najkošatejšia vec albumu sa skrýva až v závere A-strany pod názvom „Kazimír“. Po krátkom melodickom a atmosferickom úvode sa rozbehne do obrátok a do sekaných gitár Boris šteká Kazimírov životopis. V druhej polovici sa po zbesilostiach zas objaví pomalá atmosferická pasáž, ktorá cez melodické sólo dopraví song ku koncu. B-čko opäť roztočí svižná „Bastardi spoločnosti“ plná parádnych sól ale aj skvelých riffov. Po nej krátka veselá „Ančine cecky“ (trošku Nuclear Assault-u) aby ju vystriedala ďalšia parádna jazda „Žabomyšie vojny“ – opäť skvelé pasáže, melodika, riffy, spev aj text. Ja skrátka túto bandu môžem stále viac. Aby bol dodržaný systém tohto albumu, po kritickom songu prichádza zbojnícka vecička „Na detskej oslave“ a z tých sekaných riffov a Hammettovských sól odpadávam. To sú náklady. V podobnom duchu je aj „Zapadám prachom“, v ktorej v strede v pomalej, melancholickej pasáži Boris vytiahne melodický spev, že až. Záverečná „Krik a beznádej“ je beztextová srandička v punk-duchu – niečo ako zatváračky starých Nuclear Assault.
Keď to mám celé zhrnúť, tak by som len dodal, že všetky songy ženú dopredu parádne bicie (niekde na pomedzí rýchlosti Gene Hoglana a techniky Paula Bostapha), no celkovo je materiál oveľa vyzretejší a osobitejší ako predošlé nahrávky kapely a všetky moje prirovnania berte iba ako vodítko, kde asi sa pohybujú.Všetky songy sú napratané množstvom vynikajúcich pasáží a zvratov. K celkovo skvelému dojmu istotne prispel aj nadupaný zvuk z bzeneckého Shaarku, ktorý dal vyniknúť všetkým nástrojom a ako celok pôsobí nahrávka kompaktne a parádne vyniknú aj všetky ftípky a blbiny, čo tam chlapci naládovali. Nemôžem tento album, len doporučiť. Skvelá pocta starým thrash-časom hraná s dnešným cítením a dnešným zvukom. Thrash or be thrashed!!!

-Majto C.-


Žiadne komentáre: