DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa 29. júna 2014

MORE DANGEROUS THAN A THOUSAND RIOTERS „History Is Not An Endless Circle“ jednostranné 12“EP 2013 (kooperácia)

Ďalší koncert kapely z Francúzska – opäť raz sánka zarachotila na kľúčnych kostiach jak baranidlo na bráne dobíjaného mesta. Nákup muziky bol potom viac ako samozrejmý. Kým debutový album bol počas ich túrovania Európou niekde v lisovni, k dispozícii bolo toto EP-ko, čo bola pre mňa síce slabá náplasť po tom, čo som videl naživo, no čo sa obsahu týka, to už je iná vec...
Od prvého riffu v úvodnej „Endless circle“ ma chytilo pod krkom a začalo mnou lomcovať do rytmu. Song väčšinou v strednom tempe so zvláštnou chytľavosťou. Neviem či to robí melodika gitár, či parádne, jednoduché basové linky, abo neustále sa meniace pasáže. Skrátka je to celé podmanivé. Nejako podobne kedysi na mňa zapôsobila muzika brazílcov O Inimigo. Tiež som si nedokázal vysvetliť, čo ma na ich tvorbe tak baví a púšťal som si to stále dokola ako tento matroš. Textovo pojednáva o 8-hodinovom väzení, ktoré väčšina z nás tak dobre pozná a o úniku z večného kolobehu...
Potom nasleduje predohra „Interlude 1“ k nasledujúcemu pekne šlapavo začínajúcemu „Brainsick“, ktorý sa vzápätí zlomí do svižnej slohy a moderne nasekaných refrénov. Tiež parádny song s jemne melodickým oparom. Po nej nasleduje zvláštnym štýlom nalámaná „1961, October 17th“ s parádnou strednou pasážou, kde do jemnej, vybrnkávanej pasáže znejú zborové singalongy. Tento song mi touto pasážou asi najviac pripomína krajanov The Boring, s ktorými brázdili náš kontinent. No najlepším songom je pre mňa „A dress is not a yes“, kde okrem skvelého textu nechýba ani množstvo vypätých pasáží a zaujímavá stredná pasáž. Ďalšie intro „So we´ll die fighting“ jemne uvedie záverečnú skladbu „King Ludd“, ktorá sa nesie tiež v strednom tempe a rovnako ako zbytok songov je opatrená zaujímavými pasážami, kde do vybrnkávaných gitár znie melodická basová linka a ozýva sa hysterický spev. Čo sa spevu týka, tento song je asi najpremáknutejší v tomto smere. Hoci záver skladby je zvláštny (pripadá mi to celé akési otvorené, akoby to ešte malo pokračovať), ja som nadmieru spokojný, bo mám v zbierke ďalší parádny kúsok z francúzskej scény.
A keď som tu spomínal The Boring. Ďalšou zaujímavosťou More Dangerous Than A Thousand Rioters je, že na bicie tu hrá Simon – gitarák práve The Boring. Ale dosť bolo bulváru.... Ak máte radi zaujímavý hardcore, abo ste fanatikom do francúzskej scény, neváhajte ani chvíľu, keď narazíte na nosič s logom tejto bandy...

-Majto C.-


Žiadne komentáre: